21.02.2006, 00:00

Zisky bánk z poplatkov rastú

Na celkových príjmoch bánk pôsobiacich na Slovensku klesá podiel úrokových výnosov z úverov poskytnutých klientom a, naopak, rastú výnosy bánk z poplatkov a provízií. Vyplýva to z analýzy ministerstva financií o poplatkoch za bankové služby, ktorou sa bude zajtra zaoberať vláda. Na poplatkoch a províziách zaplatili vlani klienti bankám približne 13,2 miliardy korún, čo je asi o pätinu viac ako v predchádzajúcom roku.

Na celkových príjmoch bánk pôsobiacich na Slovensku klesá podiel úrokových výnosov z úverov poskytnutých klientom a, naopak, rastú výnosy bánk z poplatkov a provízií. Vyplýva to z analýzy ministerstva financií o poplatkoch za bankové služby, ktorou sa bude zajtra zaoberať vláda. Na poplatkoch a províziách zaplatili vlani klienti bankám približne 13,2 miliardy korún, čo je asi o pätinu viac ako v predchádzajúcom roku. V roku 2004 rástli tieto výnosy bánk medziročne o 18 percent a dosiahli takmer 11 miliárd korún.  

Poplatková politika bánk
Na Slovensku sú poplatky v bankách nižšie ako v zahraničí. No podľa prieskum Inštitútu pre úverovú ekonomiku na Ekonomickej univerzite vo Viedni iba v absolútnych číslach. "Slovenský klient zaplatí banke na poplatkoch približne 0,6 percenta zo svojho ročného platu. Vo Švédsku je to len cez dve desatiny percenta a v Nemecku, Belgicku či vo Švajčiarsku ešte menej," vyplýva to z prieskumu viedenského inštitútu pre úverovú ekonomiku.
Podľa štúdie poradenskej spoločnosti Capgemini, ING a EFMA sú priemerné náklady na získanie kreditných bankových kariet na Slovensku 18 eur, pričom priemerné náklady spojené s vydaním kreditnej karty v Nemecku predstavujú 12,4 eura a napríklad v Kanade nie sú žiadne.
Česká spoločnosť Scott & Rose sa v analýze, ktorú vypracovala na objednávku slovenskej Asociácie bánk, dopracovala k záveru, že viac ako na Slovensku svojej banke na poplatkoch zaplatí z okolitých štátov bankový klient v Maďarsku a Poľsku.
Poplatková politika závisí od obchodnej stratégie banky. Ak preniká na trh, prechodne môže znížiť poplatky na úkor zisku a tým zvýšiť svoj trhový podiel. "Dlhodobo však takúto politiku neuplatňovala žiadna slovenská banka," uvádza rezort financií. Banky preferujú platobný styk v prostredí elektronického bankovníctva alebo formou trvalých prevodných príkazov a inkás, klientov k tomu motivujú práve nižšími poplatkami.

Pripravené opatrenia
Národná rada SR koncom januára uložila vláde, aby na najbližšiu schôdzu parlamentu predložila analýzu o bankových poplatkov a tiež návrh opatrení na ich zníženie. Parlament by sa mal čoskoro zaoberať novelou zákona o bankách, podľa ktorej budú musieť banky klienta informovať pri uzatváraní každej písomnej zmluvy o všetkých nákladoch aj výnosoch, ktoré so zmluvou súvisia. Okrem toho budú musieť zverejňovať cenníky s časovým predstihom a predkladať ich ministerstvu financií aj Národnej banke Slovenska. Opatrenia na zníženie poplatkov materiál neobsahuje. Rezort financií len konštatuje, že "vláda nemá zámer pristúpiť k regulácii bankových poplatkov".

Očakávaný vývoj poplatkov
Nie všetky poplatky sa budú vyvíjať rovnako. V zahraničnom platobnom styku s Európskou úniou by mali klesať. Po prijatí eura, v roku 2009, totiž poplatky v medzinárodnom platobnom styku s úniou nebudú môcť byť drahšie ako platby v rámci krajiny. "Je pravdepodobné, že banky dovtedy zvýšia ceny za domáce platby, zahraničné však budú musieť znížiť," predpovedá rezort financií.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.