06.10.2005, 00:00

Cestu Číny na vrchol svetovej ekonomiky ohrozuje starnutie populácie

O 21. storočí sa často hovorí, že bude storočím Číny. Podľa niektorých dlhodobých prognóz už o 50 až 60 rokov prevýši čínsky HDP americký a Čína sa stane dominantnou ekonomickou, politickou a vojenskou mocou sveta. Bude to však skutočne tak? Ašpirácie Číny na svetovú superveľmoc môže ohroziť nepriaznivá demografická štruktúra jej obyvateľstva.
Vzostup draka
Ekonomický a kultúrny vzostup Číny je jedným z najúžasnejších príbehov posledných 30 rokov. Kto by kedy povedal, že sa z krajiny polohladných roľníkov, odetých v jednotných sivých oblekoch, stane sebavedomá veľmoc hýbajúca svetovým obchodom?
Tempá rastu čínskeho HDP sú ohromujúce a od 70. rokov minulého storočia sa pohybovali na úrovni 8 až 9 percent ročne. Vyhliadky do budúcnosti sú zdanlivo nemenej optimistické. Podľa expertov z oddelenia národných účtov Čínskeho štatistického úradu by sa v budúcich 20 rokoch mal rast HDP udržať na priemernej úrovni 7,2 percenta ročne. To je najmenej dvakrát viac, ako sa predpovedá pre zvyšok sveta.
Čína má obrovský nevyužitý potenciál v domácom trhu. Nemenej sľubné sú vyhliadky Číny na zvýšenie podielu na svetovom zahraničnom obchode, najmä po jej vstupe do WTO. Už dnes je svetový trh zaplavený čínskym spotrebným tovarom. V blízkej budúcnosti to budú automobily a špičkové technológie.
Ak sa dodrží prognózované tempo rastu, čínsky HDP by sa mal (v stálych cenách) v období rokov 2000 - 2020 zvýšiť štvornásobne. V roku 2005 mal čínsky HDP prevýšiť francúzsky a Čína by sa mala stať šiestou najväčšou ekonomikou sveta. V roku 2020 sa Čína stane treťou najväčšou ekonomikou sveta a v roku 2050 čínsky HDP prevýši v absolútnom objeme japonský a Čína sa stane po USA druhou najväčšou ekonomikou.
Pravda, vzhľadom na veľkosť čínskej populácie bude HDP v prepočte na obyvateľa stále niekoľkokrát nižší, ako vo vyspelých krajinách, oproti americkému asi päťkrát. Rýchlejšiemu rastu bohatstva na jedného obyvateľa sa v Číne bude do cesty stavať viacero objektívnych prekážok. Okrem čoraz viac znečisteného životného prostredia to bude najmä nedostatok surovín a energií. Tieto obmedzenia sa budú aspoň čiastočne dať eliminovať zmenou štruktúry HDP smerom k energeticky menej náročným odvetviam. Zjednodušene povedané, miesto oceliarní a uhoľných baní zaujmú informačné technológie a finančné služby.
Cestu Číny na vrcholné pozície svetovej ekonomiky však ohrozuje vážny problém, ktorému sa nedá vyhnúť - dramaticky rýchle starnutie populácie. Starnutie populácie zďaleka nie je špecifický čínsky problém. Väčšina štátov Európy sa s ním bude musieť vyrovnávať už v budúcom desaťročí. Špecifikom Číny však je, že starnutie bude omnoho rýchlejšie ako v Európe a USA, a to vďaka (oficiálne doteraz platnej) politike jedného dieťaťa.
Demografická hrozba
Pri svojom založení v roku 1949 mala Čínska ľudová republika 540 miliónov obyvateľov. Po tisícročia boli základom spoločnosti mnohodetné rodiny. Po zabezpečení základnej výživy a obnovení mieru v roku 1949 čínska populácia rýchlo rástla. O 30 rokov neskôr už v tejto krajine žilo 800 miliónov ľudí. V januári 2005 ich počet prekročil 1,3 miliardy. A v nasledujúcich 20 rokoch sa počty čínskych občanov zvýšia o ďalších 200 miliónov, na 1,5 miliardy. Len samotný prírastok obyvateľov bude porovnateľný so súčasným počtom obyvateľov Ruskej federácie.
To však bude labutia pieseň zdanlivo nekonečného rastu čínskej populácie. V polovici tohto storočia už budú počty Číňanov ubúdať. Ich počet sa zníži zdanlivo len nepatrne, o necelé štyri milióny, z 1,488 miliardy na 1,484 miliardy v období rokov 2025 až 2050. Viac ako absolútny počet je však dôležitejšia štruktúra obyvateľstva. A tá sa bude meniť priam alarmujúco rýchlo, smerom k starej populácii. V rokoch 2010 až 2050 pribudne v Číne takmer 300 miliónov ľudí starších ako 50 rokov. Ich podiel na celkovej populácii dosiahne 43 percent.
Demografické problémy modernej Číny sú produktom jej búrlivej minulosti. Kým ešte predseda Mao hlásal, že čím viac ľudí, tým silnejšia Čína, jeho nástupcovia si uvedomili, že pri vysokom náraste počtu obyvateľov ich krajina jednoducho nedokáže uživiť. Nejde o to, že by v Číne nebolo dosť miesta. Reliéf Číny je však veľmi premenlivý a jej podstatnú časť zaberajú púšte, vysoké hory či studené náhorné plošiny. Aj v súčasnosti žije 90 percent obyvateľstva len na 30-percentnej rozlohe Číny.
Tvrdá populačná politika "jedného dieťaťa" prijatá Maovými nástupcami, radikálne pribrzdila rast počtu obyvateľov. Už od 80. rokov minulého storočia sa miera pôrodnosti dostala pod hranicu jednoduchej reprodukcie (2,1 dieťaťa na jednu ženu). Priemerná hodnota činí v súčasnosti len 1,85 dieťaťa a vo veľkých mestách len 1,43 dieťaťa. Vďaka prudkému rastu populácie v 50. a 60. rokoch má dnes Čína vysoký podiel populácie v produktívnom veku, a tento podiel bude ešte niekoľko rokov rásť. No po roku 2010 už začne táto generácia baby-boomerov odchádzať do dôchodku. Živiť by ich mala generácia jedináčikov počatých v 70. a 80. rokoch. Väčšina jedináčikov pôjde do dôchodku po roku 2040. A tí budú mať veľký problém, pretože nevedno, kto sa o nich postará.
Nemožno povedať, že by čínski politici o probléme nevedeli a nesnažili sa ho riešiť. Výnimky z pravidla jedného dieťaťa sú čoraz častejšie. Dve deti môžu mať napríklad ľudia, ktorí sami boli jedináčikmi, rodiny roľníkov i príslušníci národnostných menšín. Vláda sa tak snaží zmierniť nepriaznivý demografický vývoj. Proti nej však stojí ten istý protivník v Európe a USA - zmena životného štýlu.
Vďaka spektakulárnemu ekonomickému rastu v posledných 30 rokoch sa Čína z chudobnej a zaostalej krajiny zmenila na ekonomickú veľmoc so širokou strednou vrstvou. Hoci sú životné podmienky na čínskom vidieku stále ťažké, životná úroveň obyvateľov miest sa najmä v pobrežných oblastiach značne zlepšila. So stúpajúcou životnou úrovňou sa menia aj tradičné rodinné hodnoty a podoby životného štýlu. Prioritou už nie je čo najväčší počet detí, najmä synov, ale kariéra oboch manželov, materiálny blahobyt, cestovanie, kultúra a osobné záujmy. Skrátka, v ničom sa nelíšia od našich súčasníkov.
"Nevhodná veková štruktúra populácie je tvrdým orieškom pre mnohé vyspelé krajiny. V Číne sa tento problém objavil ešte vtedy, keď je rozvojovou krajinou," hovorí dlhoročný demografický expert Čínskej akadémie sociálnych vied Žang Ji. Predseda Čínskej demografickej spoločnosti a Asociácie pre plánovanie rodiny Li Honggui ho dopĺňa: "Cieľom je nulový rast populácie. Čína určite urobí zmeny v populačnej politike, aby sa vyhla rapídnemu poklesu počtu obyvateľov. Avšak vzhľadom na rýchly ekonomický rozvoj a zmeny v názoroch ľudí na počty detí je prakticky nemožné, aby sme obnovili rast počtu obyvateľov."
Problémy zdrojov ekonomického rastu
Prečo by však starnutie malo v Číne obmedziť ekonomický rast viac ako inde? Ekonomický rast má tri základné zdroje:
- rast počtu pracovných síl,
- investície a
- využívanie nových technológií.
V Číne bolo doteraz zďaleka najvýznamnejším zdrojom rastu uvoľnenie pracovných síl z poľnohospodárstva do priemyslu. Stačí, keď si uvedomíme, že počet ekonomicky aktívnych obyvateľov Číny sa odhaduje na 760 miliónov, z toho je však až 420 miliónov zamestnaných v poľnohospodárstve, kde je produktivita práce veľmi nízka. Len za posledných 10 rokov odišlo z poľnohospodárstva do priemyslu a služieb viac ako 140 miliónov ľudí. To sa okamžite odrazilo v rýchlom raste produktivity práce a tým aj celkového HDP. Už v nasledujúcej generácii sa však tento zdroj rastu stratí - práve v dôsledku starnutia.
A čo druhé dva zdroje rastu? Číňania boli doteraz ochotní veľmi sa uskromňovať. Miera úspor v tejto krajine dosahuje 40 percent, a keďže sa úspory premieňajú na investície, aj miera investícií v pomere k HDP má podobnú (veľmi vysokú) hodnotu 40 percent HDP. Takto miera investícií však nie je dlhodobo udržateľná, najmä, ak obyvateľstvo bude dávať viac zdrojov do spotreby. Aj v Číne sa miery úspor a investícií budú v nasledujúcich desaťročiach rapídne znižovať. Zostane teda len tretí zdroj, ktorým je využívanie nových technológií. Hoci má Čína už dnes mnohé špičkové výskumné zariadenia, celková úroveň vzdelanosti a výskumného potenciálu zaostáva za USA a Európskou úniou.
Starí a chudobní?
Investíciám do ľudského kapitálu zdanlivo nič nebráni. Každým rokom sa v Číne zvyšuje počet univerzít aj vysokoškolských študentov. V nie veľmi ďalekej budúcnosti však budú investície do vzdelania musieť súperiť s investíciami do zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.
Tušené problémy so sociálnou starostlivosťou sa dajú ilustrovať na príklade:
Pani Guo je 62-ročná vdova, ktorá žije v meste Dalien, v provincii Liaoning na severovýchode Číny. Kým väčšina čínskych rodín sa tiesni v jednej malej miestnosti, pani Guo má samostatnú izbu, za ktorú platí 1 580 juanov (190 dolárov) mesačne. To je v Daliene ekvivalent platu dobre postaveného úradníka. Pani Guo zďaleka nie je boháčka a zo svojej penzie platí len 30 percent tejto sumy. Na zvyšok jej prispieva päť dospelých detí. Z nich však väčšina má buď len jedno dieťa, alebo žiadne. Z tohto príkladu vyplýva, že o nejakých 20-30 rokov sa nebude 5 detí starať o jedného rodiča, ale naopak. Jedna mladá rodina sa bude musieť starať o svojich štyroch rodičov plus o bezdetných strýkov alebo tety. V Číne síce existujú domovy dôchodcov, ale doteraz sa pokladalo za veľkú hanbu poslať tam rodičov žijúcich detí. V budúcnosti už nebude starostlivosť o rodičov len rodinným, alebo morálnym problémom, ale aj veľkou sociálnou a finančnou výzvou pre nastávajúcu generáciu. Súčasným jedináčikom asi nebude mať kto prispievať na šťastný dôchodok.
Až do 80. rokov minulého storočia Čína nemala reálny systém sociálneho poistenia. Až koncom 90. rokov sa vytvoril fond, ktorý kryje penzijné a zdravotné poistenia zamestnancov v štátnych podnikoch. Otázkou však zostáva zabezpečenie roľníkov, ktorí tvoria väčšinu populácie.
Vybudovanie systému zdravotnej starostlivosti, ktorý bude zabezpečovať aspoň základné služby pre väčšinu obyvateľstva, bude neobyčajne nákladné a odčerpá významnú časť prostriedkov na investície do fixného i ľudského kapitálu.
USA na tom môžu byť lepšie
Problémy Číny so starnutím populácie sa niekedy porovnávajú s problémami jej najväčších ekonomických súperov - Japonska a USA. V oboch prípadoch sa však porovnáva neporovnateľné. V Japonsku bude už v roku 2040 vyše 45 percent obyvateľstva starších ako 60 rokov a na jedného ekonomicky aktívneho človeka bude pripadať jeden dôchodca.
Japonsko je však už v súčasnosti veľmi vyspelou krajinou a stihlo si vybudovať kvalitný systém zdravotnej starostlivosti. Po roku 2025 sa celkové finančné aktíva japonských domácností začnú zmenšovať. Keďže počet obyvateľov sa bude scvrkávať tiež, aktíva na jednu domácnosť budú klesať relatívne pomaly.
USA budú mať v tom istom roku 26 percent obyvateľstva starších ako 60 rokov (dnes je to 17 percent). Na rozdiel od Číny a Japonsko však USA nikdy nemali problém otvoriť svoje hranice prisťahovalcom, práve naopak. Ak sa udrží doterajšie tempo imigrácie, USA problém so starnutím pravdepodobne pocítia v omnoho menšej miere. Situácia Číny bude z týchto troch ekonomík asi najproblematickejšia, pretože jej obyvateľstvo zostarne skôr, ako preň krajina dokáže vytvoriť dostatočnú sieť zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Náklady na takúto sieť pre 400 miliónov dôchodcov sa odhadujú na 100 percent HDP. Hrozba obrovského počtu chudobných a starých obyvateľov je pre budúcnosť Číny omnoho reálnejšia, ako problémy s energiou či životným prostredím a stane sa asi najvýznamnejším sociálnym a politickým problémom pre jej politické vedenie.
Prognózy na polstoročie dopredu vždy obsahujú veľký prvok neistoty. Nik nemôže, samozrejme, vedieť, či v Číne opäť neprídu do módy rodiny s vyšším počtom detí. Na druhej strane je však zrejmé, že rastúci blahobyt sa prejavuje skôr na poklese pôrodnosti. Ak sa finančná situácia čínskych domácností bude zlepšovať, obrat k vyššej pôrodnosti nie je pravdepodobný. Čína si takisto môže zvoliť politický model otvorenej spoločnosti, priaznivý pre vysokú imigráciu, podobný, aký má USA. V súčasnosti si to možno ťažko predstaviť. Ak sa zachovajú súčasné demografické a kultúrne trendy, cesta Číny k ekonomickej a politickej svetovláde zďaleka nemusí byť taká samozrejmá, ako sa dnes zdá. Ostatne, aj o Japonsku sa kedysi myslelo, že ovládne svet. Dnes sa táto krajina topí v problémoch, je vysoko zadlžená, s nulovým rastom, starnúcim obyvateľstvom a odporom voči prisťahovalectvu. Nikde nie je napísané, že sa japonský príbeh nemôže v Číne zopakovať.

Tabuľka 1: Vývoj čínskej populácie do roku 2050, milióny obyvateľov (stredný variant)
Vekové skupiny 1950 1995 2010 2025 2050
0 – 4 76,2 103,7 92,7 86,3 78,1
5 – 19 165 319,6 290,4 278,1 245,6
20 - 49 228,4 594,7 665 597,9 529,7
50 87,1 208,8 332,4 525,8 631
Spolu 556,7 1226,7 1380,5 1488,1 1484,4

Tabuľka 2: Zmeny v štruktúre čínskej populácie do roku 2050, milióny obyvateľov (stredný variant)
Vekové skupiny 1950-1995 1995-2010 2010-2025 2025-2050
0 - 4 27,4 -11 -6,4 -8,2
01.05.19 154,6 -29,2 -12,3 -32,6
20 - 49 366,3 70,3 -67,1 -68,2
50 121,7 123,6 193,4 105,2
Spolu 670 153,7 107,7 -3,7
Zdroj: United Nations Population Division: World Population Prospects. The 1998 Edition. New York

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.