Je Slovensko sebavedomá krajina?
-- Na Slovensku nie je ochota zbaviť sa dvoch klišé. V prvom rade je to istý komplex malosti, ktorý je súčasťou nevýhodnej východiskovej pozície. Keď niekam vstupujeme alebo začíname nejakú iniciatívu s komplexom malosti, očakávaný výsledok sa môže dostaviť len náhodne, a nie nevyhnutne ako pri nejakom sebavedomom národe. Druhým klišé je velikášstvo. Navonok, pre cudzincov, pôsobí ako dosť smiešne či trápne. Je to ako keď sa malý človek začne vyvyšovať nad veľkých.
Ako sa týchto klišé zbaviť?
-- Čo by som v tejto situácii videl ako schodnú cestu, je pestovanie sebareflexie, videnia seba samých takými, akými sme. Nemali by sme sa na seba pozerať ani svojimi, ani cudzími okuliarmi, pretože aj jedny aj druhé okuliare skresľujú. Mali by sme okuliare úplne odložiť. Keď sa uvidíme takými, akými sme, máme šancu uvidieť, čo je v nás hodnotné, čo je v nás schopné, kde sa môžeme uplatniť. A nie je dôležitá optika rivality a boja, ale predovšetkým optika toho, čo ponúkame v prospech, zveličene povedané, pokladnice ľudských hodnôt. Myslím si, že túto schopnosť máme -- tak na úrovni intelektuálnej, ako aj v oblasti umenia.
Dokáže sa naša politická reprezentácia presadiť na medzinárodnej scéne?
-- Politici nie sú výnimkami, sú výťažkami aj toho pozitívneho, aj toho negatívneho, čo v danom národe existuje. Národ má takú vládu, akú si zaslúži. Naše vlády sa napríklad stále nedokážu zbaviť servility, ktorá je pre našu zahraničnú politiku odjakživa príznačná, aj keď nás do nej nikto nenúti. Ani v politike si stále nedokážeme nájsť priestor medzi spomínanými klišé.
Nie je nedostatok našich iniciatív v zahraničnopolitickej oblasti dôsledkom toho, že sa v ostatnom čase zaberáme najmä sami sebou?
-- Problém nespočíva v tom, že sa zaoberáme vlastnými problémami, ale v tom, že sa nad ne nedokážeme povzniesť. Riešením problémov problémy len rozmnožujeme. Nahliadnutím zbytočnosti alebo nezvládnuteľnosti problému môžeme problém rozpustiť. Riešením neriešiteľného problému sa však len čoraz viac zamotávame. Keď nahliadneme nerealizovateľnosť problému, položíme si latku primeranejšie, než ako bola postavená teraz. Nikto nám v tom nebude v Európe brániť, a v tomto zmysle môžeme byť sebavedomejší.
Ale problémy predsa musíme riešiť...
-- Pätnásť rokov riešime detské problémy a stále sa z nich nevieme dostať. Stále do nich padáme a momentálne sme vo fáze gigantického podriaďovania sa a hľadáme len, komu by sme sa rýchlejšie a viac podkladali. Z tohto podkladania by sme už pomaly mali vyrásť. Sú to tvrdé slová, ale filozof je ako šašo na kráľovskom dvore -- hovorí pravdu aj keď ho to stojí krk.