liekyReuters
StoryEditor

Lieky a pomôcky budú dostupnejšie

O pacientov by malo byť v roku 2018 postarané lepšie. Aktivuje sa ezdravie, ktoré sprístupní zdravotné záznamy, upravia sa ochranné liekové limity či sieť urgentov.

Lacnejšie lieky, doplnkové ordinačné hodiny či kvalitnejšia starostlivosť o pacienta v ambulanciách a nemocniciach. Vďaka týmto a mnohým ďalším opatreniam by sme mali v zdravotníctve od nasledujúceho roku pocítiť zlepšenie. Niektoré pozitívne zmeny začali platiť už koncom roku 2017, keď napríklad stúpol rozsah preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov a zubárov alebo sa rozšíril rozsah ordinačných hodín.

Štát chráni najzraniteľnejších
Rezort zdravotníctva chce chrániť hlavne nízkopríjmových pacientov, preto sa mení výška ochranného limitu na lieky. Od januára sa bude limit týkať i zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré aspoň čiastočne hradí zdravotná poisťovňa.

Hranica na vrátenie doplatkov za lieky zahŕňajúca dôchodcov a zdravotne postihnutých pacientov klesne z aktuálnych 25 na 12 eur. Zároveň budú poisťovne vracať doplatky kvartálne, a to po novom až do výšky 30 eur, zatiaľ čo doteraz to bolo len do 25 eur. Navyše sa ochranný limit rozšíri aj na poberateľov predčasných dôchodkov.

Lekári budú ordinovať dlhšie
Po náročných diskusiách zostáva otáznik nad doplnkovými ordinačnými hodinami. „Doplnkové ordinačné hodiny sa legislatívne upravia tak, aby pacienti neboli zavádzaní zmätočnými informáciami,“ informuje hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej zavedenie doplnkových ordinačných hodín je prínosom najmä pre pacientov, ktorí buď nemajú čas, alebo jednoducho nechcú čakať na vyšetrenie a sú ochotní za takéto vyšetrenie zaplatiť.

Názory odborníkov sa rôznia
Mnohí ambulantní lekári sú však zo zavedenia doplnkových ordinačných hodín rozčarovaní. „Som sklamaná aj prístupom našich organizácií, ktoré sa neohradili voči poslednému návrhu zo strany ministra. Koho vlastne zastupujú? Veď drvivá väčšina lekárov je proti,“ tvrdí oftalmologička Soňa Dašková. Podľa nej sú ceny za výkon, ktoré im určujú zdravotné poisťovne, hlboko podhodnotené. „Zo skutočnej hodnoty nám poisťovňa platí iba 20 percent. Napríklad, kompletné očné vyšetrenie má minimálnu hodnotu sto eur a poisťovňa zaplatí len 20. Ide o vysokošpecializované vyšetrenie na veľmi drahých prístrojoch. Ani za jeden výkon v obvodnej očnej ambulancii nám poisťovňa neplatí 30 eur, takže nás sa tento limit vôbec netýka.“

Aké majú byť kľúčové novinky v zdravotníctve na Slovensku v roku 2018

1. Štát zaplatí viac liekov a zdravotníckych pomôcok
Moderné lieky budú dostupnejšie z verejného zdravotného poistenia, pacient tak prestane byť odkázaný na rozhodnutie zdravotnej poisťovne, či mu výnimku schváli alebo nie. Ako tvrdí ministerstvo, cieľom je dostať moderné lieky do klasického kategorizačného zoznamu, vďaka čomu budú pacientom dostupné na základe zdravotných odvodov. Od januára 2018 sa zmení aj ochranný limit na doplatky za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Doteraz poisťovne vracali dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým kvartálne 25 eur, po novom to bude 30 a limit sa rozšíri aj na predčasných dôchodcov. U detí je dnes limit osem eur, stúpne na 10 eur a nulový ostane pre ťažko zdravotne postihnutých. Hranice, pri ktorých sa budú vracať doplatky, sa posunú zo súčasných 25 eur na 12. Pri niektorých chronických ochoreniach bude môcť všeobecný lekár predpisovať liek na jeden rok, ak to bude pri danej liečbe vhodné. „Toto vníma pozitívne aj Asociácia na ochranu práv pacientov,“ uviedla jej prezidentka Mária Lévyová. „Uvítali by sme aj väčšie kompetencie všeobecných lekárov a zrušenie výmenných lístkov pri vyšetrení u špecialistu.“


2. Doplnkové ordinačné hodiny sa predsa len zavedú

Pacient sa bude môcť v rámci nich objednať na konkrétny termín. Za takéto ošetrenie sa bude platiť, maximálne však 30 eur. Za poplatok by sa malo dať objednať aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára. Doplnkové hodiny sú dobrovoľné, ponúkať ich môžu lekári, ktorí ambulujú aspoň 25 hodín týždenne, a to najskôr po 14.00 h, pri 30 hodinách ordinovania už po 13.00 h. Špecialisti môžu ordinovať v doplnkových hodinách aj celý deň, ak tento deň nemajú ordinačné hodiny. Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov by mohlo pomôcť i bezplatné online objednávanie. Ambulantní lekári však doplnkové hodiny odmietajú. „Nepoznám jediného lekára, ktorý by po šiestich vyčerpávajúcich ordinačných hodinách, keď mávame 35 až 40 pacientov denne i viac, šiel po 14.00 h vyšetrovať a liečiť pacientov, či už za 15 alebo 30 eur,“ tvrdí oftalmologička Soňa Dašková. Tým viac, že ich výkony, ktoré im určuje zdravotná poisťovňa, sú hlboko podhodnotené. Podľa Daškovej zo skutočnej hodnoty im poisťovne platia iba 20 percent.
Ministerstvo chce s výborom parlamentu pre zdravotníctvo pripraviť ešte do účinnosti tohto zákona takú právnu úpravu, ktorá znemožní informačné zavádzanie občanov a politické zneužívanie tejto témy.

3. Elektronické zdravotníctvo urýchli vyšetrenia

Rýchlejší prístup k záznamom a informáciám, čo ušetrí čas pacientom i lekárom, má zabezpečiť systém ezdravie. Do systému sa od 1. januára musia povinne pripojiť všetky nemocnice, kým ambulantní lekári sa začnú pripájať až postupne v priebehu roka, teda nemusia v systéme pracovať hneď od prvých dní roka. Očakávané lepšie zdravotnícke služby budú znamenať, že občania získajú jednoduchý a rýchly prístup k svojej zdravotnej dokumentácii a odstránia sa nepotrebné opakované vyšetrenia. Naopak, lekári získajú okamžitý prístup k informáciám a záznamom pacientov, čo zase skvalitní starostlivosť z ich strany. Ako uviedla TASR, jednou zo zaujímavostí ezdravotníctva by mohla byť možnosť využívania 3D tlačiarní a videoprenosov pri výkone operácií.

4. V mestách sa doplnia urgentné príjmy a traumacentrá

Urgentné príjmy prejdú modernizáciou. Cieľom je dobudovať ich sieť, ktorá zvýši ich kapacitu a dostupnosť, a dosiahnu tak lepšie načasovanú starostlivosť pre skutočne urgentných pacientov. V pláne je vybudovať urgentné príjmy typu I a typu II, na ktoré môžu nadväzovať takzvané traumacentrá. Príjmy oboch typov rozšíria doterajšiu sieť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Vytvorí sa tým, podľa slov hovorkyne Zuzany Eliášovej, kvalitatívna nadstavba nad doteraz poskytovanou urgentnou starostlivosťou. Ministerstvo zdravotníctva na základe analýzy definovalo, v ktorých mestách a aké druhy urgentov budú na ktorom mieste. Urgentov prvého typu by malo byť 34, urgentov druhého typu by malo byť osem pre dospelých a štyri pre deti.

Podľa Márie Lévyovej z asociácie pacientov je stálym problémom na urgentoch najmä dlhší čas čakania. Je presvedčená, že omnoho lepšie by sa manažovalo poskytovanie urgentnej aj ambulantnej pohotovostnej starostlivosti s prepojenou sieťou poskytovateľov tak, aby boli v jednej nemocnici aj urgentný príjem, aj ambulancia pohotovosti.

5. Pohotovosť bude fungovať v každom okrese
Pohotovostná služba a lekáreň by mali byť dostupné v každom okresnom meste. V prvej polovici roku 2018 určí rezort vo výberovom konaní nových organizátorov pohotovostí pre každý okres samostatne. Prvé výberové konanie vyhlási do konca februára. V druhej polovici roka budú pohotovosti fungovať podľa novej legislatívy. Podľa doterajších pravidiel za ambulantnú pohotovostnú službu zaplatí poistenec naďalej 1,99 eura, od júna to budú dve eurá.


6. Zdravotnícke výkony sa sprehľadnia v katalógu

Pri štandardných diagnostických a terapeutických postupoch chce rezort zadefinovať jasné pravidlá, ako by mal lekár pri konkrétnych príznakoch postupovať a na aké vyšetrenia či k akému ďalšiemu lekárovi pacienta poslať. V prvej etape sa tvoria štandardy pre 25 medicínskych odborov a v každom odbore sa pripravuje minimálne desať postupov. Do praxe sa začnú zavádzať v prvej polovici budúceho roku. V rokoch 2018 a 2019 sa vypracujú postupy pre sto až 125 špecializačných oblastí. Pre kategorizovanie zdravotných výkonov ambulantnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti by mali odborné pracovné skupiny vypracúvať registračné listy, na základe ktorých sa určí ich financovanie. Aktuálne sa detailizujú technické úpravy registračných listov. Rezort chce pripraviť aktuálny a komplexný zoznam zdravotných výkonov ako podklad na vytvorenie diagnostických a liečebných postupov a platobných mechanizmov, ale aj na hodnotenie účinnosti jednotlivých vyšetrovacích a liečebných výkonov a ich cien.

Zákony v príprave

Návrh zákona o dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti
Pôjde o vznik nových zariadení, ktoré budú poskytovať zdravotno-sociálnu starostlivosť. Postupne sa upravia podmienky na oprávnenie a prijímanie dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Zmenia sa aj podmienky posudkovej činnosti na oprávnenie poskytovať dlhodobú zdravotno-sociálnu starostlivosť a spôsob jej financovania.

Návrh zákona o verejnom zdravotnom poistení a o zdravotných poisťovniach, ako aj o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
Návrh zákona ustanoví odmenu za správu verejných výdavkov zdravotnými poisťovňami a určí opatrenia na to, aby sa motivovalo efektívne a maximálne využívanie zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť.

Návrh zákona, ktorým sa zmení zákon o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch
Bude potrebné implementovať očakávané nové vykonávacie rozhodnutia Rady EÚ.

Zdroj: MZ


Aké ďalšie dôležité kroky môžeme očakávať v rezorte zdravotníctva


Národný ústav detských chorôb rozšíri počet špecializačných centier

Najväčšia detská nemocnica na bratislavských Kramároch sa od 1. januára 2018 pretransformuje na Národný ústav detských chorôb. V nemocnici, ktorá sa venuje najvážnejším prípadom, pribudne viacero špecializačných centier. V priebehu piatich rokov by to malo byť Centrum jednodňovej chirurgie, Centrum detskej hematoonkológie, Centrum pre transplantácie obličiek a dialyzačné pracovisko, Centrum pre matku a dieťa či Spinálne centrum, kde sa budú liečiť detskí pacienti s ochoreniami chrbtice a miechy. Pripravuje sa aj ubytovacie zariadenie pre deti a rodičov a rekonštrukciou prejde i urgentný príjem. Rezort na to vyčlenil vyše 15 miliónov eur.

Nedostatok lekárov by mal vyriešiť Rezidentský program

Ten bude definovať podmienky, ktoré musí zdravotnícky pracovník spĺňať, aby v ňom bol zaradený. Program bude zahŕňať spôsob financovania a sústavné vzdelávanie. Tak by sa mal odstrániť problém chýbajúcich všeobecných lekárov a pediatrov. V budúcom roku na to pôjde 7,25 milióna eur. Zmluvy má rezort zdravotníctva podpísané s Lekárskou fakultou Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, Jesseniovou lekárskou fakultou v Martine a s Lekárskou fakultou univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

Projekt univerzitnej nemocnice na Rázsochách pokračuje

Na projekte univerzitnej nemocnice bude ministerstvo zdravotníctva pokračovať aj v ďalšom roku. Aktuálne dokončuje podklady pre verejné obstarávanie na odstránenie stavby a ich súčasťou bude aj predpokladaná hodnota zákazky. Termín začatia búracích prác bude stanovený po ukončení verejného obstarávania. Pri optimistickom scenári by sa výstavba novej nemocnice mohla začať v roku 2021. Predpokladané investičné náklady na novú nemocnicu na Rázsochách sa odhadujú na 263 miliónov eur s DPH. Rekonštrukciou za 80 miliónov eur má prejsť aj nemocnica v Ružinove.

Zdravotné sestry dostanú vyššie kompetencie

V spolupráci s komorou sestier chce ministerstvo dosiahnuť legislatívny návrh, podľa ktorého by sestry získali kompetencie prislúchajúce ich dosiahnutému vzdelaniu. Od budúceho roku budú môcť podávať pacientom lieky na tlmenie bolesti s výnimkou opoidných analgetík alebo lieky na zníženie teploty, samozrejme, v rozmedzí ordinácie lekára. Rezort rieši aj finančné otázky súvisiace so zvýšením odmien sestier s pokročilou praxou. Tie budú môcť predpisovať aj niektoré zdravotnícke pomôcky, ktorých zoznam bude presne definovaný. Pôjde napríklad o podložky, plienky či náplasti. Takto by sa mal zjednodušiť systém poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti a využívanie finančných zdrojov z verejného zdravotného poistenia.

Dopravná zdravotná služba odbremení akútne prevozy

S cieľom zlepšiť zdravotníctvo prináša ministerstvo aj projekt Záchranná zdravotná služba. Práce na ňom sú vo finálnej fáze. Časť výjazdov rýchlej zdravotníckej alebo rýchlej lekárskej pomoci nie je opodstatnená, ide napríklad o prevozy pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami. Preto rezort navrhuje zaviesť osobitnú kategóriu prepravy formou dopravnej zdravotnej služby.

Oddlžovanie nemocníc zlepší ich podmienky
Do zdravotníckych zariadení rezort investuje prostredníctvom kapitálových výdavkov. V roku 2017 to bolo viac ako 70 miliónov eur. V roku 2018 pôjde na modernizáciu a prístrojové vybavenie ďalších 70 miliónov eur. Nemocnice dostanú zo štátnych aktív peniaze na dlhy, ktoré vznikli do konca minulého roku. Na oddlžovanie, ktoré bude mať dve etapy, by malo ísť až 585 miliónov eur. Prvé sa budú vyplácať staré dlhy a plnenie ozdravných plánov na obdobie piatich rokov bude kontrolovať ministerstvo zdravotníctva.

Rezort presadzuje centrálne nákupy

To, že sa centralizácia oplatila, ukázalo aj obstarávanie CT prístrojov, vďaka ktorému už dnes nakupujú nemocnice s 50-percentnými úsporami. Takto sa do nemocníc dostáva aj sedemtisíc polohovateľných postelí. Ministerstvo zdravotníctva v záujme transparentnosti odštartovalo ďalšie centrálne obstarávanie na nákup počítačov, notebookov, monitorov, skenerov a tlačiarní. Rezort chce obnoviť zastaranú techniku a zlepšiť podmienky v zdravotníckych zariadeniach aj s prihliadnutím na implementáciu nového úhradového mechanizmu známeho ako DRG systém (ohodnotenie nákladov podľa diagnóz). Aktuálne sú pripojené takmer všetky nemocnice a financovanie prostredníctvom DRG systému bude nabiehať päť rokov, v súčasnosti je primárnym úhradovým mechanizmom vo všetkých poisťovniach.

Vybuduje sa detenčný ústav pre trestancov

Pokračujú práce na vybudovaní detenčného ústavu v Hronovciach, ktorý je určený pre páchateľov závažných trestných činov trpiacich vážnou psychickou poruchou alebo tých, ktorým sa skončil výkon trestu, ale musia byť naďalej v ústavnej starostlivosti, s kapacitou 75 osôb. Predpokladaný termín ukončenia stavebných prác je 31. 12. 2020. Výstavba detenčného centra aj s prípravnými procesmi, projektovou dokumentáciou, následnými investíciami a technickým zabezpečením ústavu má stáť 15,5 milióna eur s DPH.
Zdroj: ministerstvo zdravotníctva

01 - Modified: 2024-04-25 11:14:44 - Feat.: - Title: KDH navrhuje garanciu bezplatného objednávania k lekárovi 02 - Modified: 2024-04-24 22:00:00 - Feat.: - Title: Zrušenie benefitov zubári nevítajú, podľa analytika na to najviac doplatí jedna z poisťovní 03 - Modified: 2024-04-24 22:00:00 - Feat.: - Title: Skeptikov presvedčila až pandémia 04 - Modified: 2024-04-23 10:54:22 - Feat.: - Title: SaS kritizuje návrh k vyplateniu príspevkov organizáciám v zdravotníctve 05 - Modified: 2024-04-23 17:07:06 - Feat.: - Title: Slovenskí pacienti vraj chodia k lekárom viac než treba. Pravda však môže byť inde, pomohli by dve opatrenia
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
25. apríl 2024 16:07