02.01.2018, 00:00

Eurofondy priťahujú aj kriminálnikov

Prokurátor odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta v rozhovore pre HN.

Eurofondy priťahujú aj kriminálnikov
Zdroj: Reuters

Čo považujete za najväčšie špecifikum pri stíhaní páchateľov ekonomickej kriminality?
Odbor ekonomickej kriminality, v podmienkach Úradu špeciálnej prokuratúry, je o najzávažnejšej ekonomickej kriminalite, to znamená, že ide o trestnú činnosť so škodou alebo prospechom nad 6,6 milióna eur. To je naša základná agenda. Týka sa to najmä daňových trestných činov páchaných zločineckými skupinami, ale z hľadiska početnosti na prvom mieste sú jednoznačne trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Špecifikom týchto trestných činov a vôbec ekonomickej trestnej činnosti je, že sa vyznačuje obrovským množstvom dôkazov a spisového materiálu, nezriedka v rozsahu aj niekoľko sto zväzkov. Pod pojmom zväzok máme na mysli päťsto listov. Takže je to kriminalita, ktorá stojí a padá na listinných dôkazoch, ktorých sú v spise tisíce až desaťtisíce. Pracujeme priemere s tridsať- až päťdesiatzväzkovým spisom.

Aká je výška finančných prostriedkov, ktoré získame v najbližších rokoch z európskych fondov?
V rokoch 2014 až 2020 získame z európskych fondov až 15,3 miliardy eur na štrukturálne a investičné projekty. Ďalšie prostriedky získa Slovenská republika na priame platby pre farmárov a cez celoeurópske programy. Celkové príjmy z rozpočtu Európskej únie by v tomto období mali dosiahnuť až 20,3 miliardy eur.

A koľko prispejeme do spoločného rozpočtu?
Necelých sedem miliárd eur. Stále však zostaneme jedným z najväčších čistých príjemcov európskej pomoci. Čistý zisk by mal dosiahnuť úroveň 13,5 miliardy eur, čo je viac, ako bol celý príjem štátneho rozpočtu za minulý rok. Z hľadiska eventuálnej trestnej činnosti je podstatná suma dvadsať miliárd. Toto číslo je rozhodujúce. Tieto prostriedky môžu byť potenciálnym zdrojom trestnej činnosti.

V roku 2002 nadobudol platnosť Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Vychádza z princípu, že členské štáty majú chrániť finančné záujmy Spoločenstva rovnako ako vlastné. Zakotvil trestnosť určitých konaní, a zároveň umožnil štátom, aby išli aj nad rámec záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Aká je v tomto smere slovenská právna úprava? Išli sme ešte ďalej?
Áno. V Trestnom zákone máme totiž okrem úmyselnej aj nedbanlivostnú formu trestnej činnosti. Ďalej sme išli aj v tom, že Dohovor a jeho Protokoly zaväzujú stíhať len vedúcich pracovníkov podnikov. Naša právna úprava sa však vzťahuje na akýchkoľvek vedúcich pracovníkov. Majú sa na mysli úrady. Legislatívna prax Slovenska je taká, že ideme spravidla nad rámec. Otázne je či sa ten efekt v praxi aj dostaví. Obávam sa, že niekedy nie.

Ako vlastne funguje prideľovanie eurofondov v praxi?
Vždy sú tu sedemročné programovacie obdobia, keď sa prideľujú prostriedky z Európskej únie. Predtým to bolo 2006 – 2013, teraz žijeme v programovacom období 2014 – 2021. To je podstatné. Finančné prostriedky k nám aktuálne prídu z tohto programovacieho obdobia. V týchto plánovacích obdobiach získame určitý balík finančných prostriedkov, ktoré dostaneme do štátneho rozpočtu. Tie sa potom prerozdeľujú podľa jednotlivých ministerstiev, to znamená podľa jednotlivých poskytovateľov.


Potom sú vypísane určité výzvy, ktoré považujeme za nevyhnutné, ako napríklad doprava, veda, výskum, inovácie, sociálna oblasť, zamestnanosť či inklúzia. To už je vecou Slovenska. Potom je podstatná výzva, ktorá sa vypíše konkrétnym ministerstvom, a to verejne, na webe. Jednotliví záujemcovia sa môžu hlásiť, pokiaľ spĺňajú naozaj prísne kritériá, ktoré sú pri výzve vypísané.

Čo si máme predstaviť pod pojmom poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie? Viete uviesť nejaký typický príklad?
Vezmime si najjednoduchší projekt, výzvu zameranú na zamestnanosť a inklúziu, ktorá vrcholila v roku 2013. Cieľom bola podpora malých a stredných podnikateľov, vrátane možných podnikateľov z rómskych komunít. Na východe Slovenska boli najmä v roku 2013 poskytované finančné prostriedky vo výške do štyritisíc eur. To sú tie najnižšie sumy. 85 % z tohto balíka tvorili prostriedky z Európskej únie, 15 % zo štátneho rozpočtu. Mali sme desiatky prípadov, že začínajúci podnikateľ zo sociálne znevýhodneného prostredia síce podmienky splnil, teda získal štyritisíc eur, ktoré mu prišli na účet, ale do týždňa z týchto prostriedkov nezostalo nič. Ten potenciálny podnikateľ nezačal podnikať. Svoj projekt, napríklad stánkový predaj tovaru, výkopové práce, opravársku činnosť, poradenstvo, vôbec nerozbehol a štyritisíc eur použil v celom rozsahu len na osobné účely.

Táto jednoduchšia forma tr

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.