Keby neprecestoval polovicu sveta, permanentne neokupoval pozíciu najbohatšieho muža sveta a na jeho operačnom systéme nestálo a nepadalo deväťdesiatpäť percent počítačov sveta, bol by neskutočnou mytologickou postavou. Okolo Billa Gatesa, ktorý zajtra oslávi päťdesiatiny, sa totiž zhromaždilo toľko mýtov, vtipov a povestí, že ho stálo nejeden z jeho 45 miliárd dolárov, aby všetko uviedol na pravú mieru.
V trinástich rokoch sa mal ako chlapec strihať podľa hrnca, mal okuliare a množstvo lupín vo vlasoch. Dvadsiate prvé narodeniny údajne oslávil ako klamár, ktorý predal neexistujúci operačný systém, aby potom do ôsmich týždňov vymyslel systém BASIC. Genialitu potvrdil v dvadsiatich šiestich rokoch, keď dobehol IBM a dodal mu "trójskeho koňa" v podobe systému MS-DOS, ktorý mu o pár rokov pomohol vystriedať IBM na piedestáli počítačového neba. A jeho Microsoft začal na burze svoju cestu medzi burzovú klasiku.
Obdobie fanatického pracovného tempa a asociálností, keď si organizoval virtuálne rande, ukončila v roku 1994 Melinda Frenchová, ktorá mu neskôr porodila troch potomkov a prinútila ho nechať sa vystriedať na čele firmy Stevom Ballmerom. Posledná dekáda sa má potom venovať filantropii, v rámci ktorej Gates striedavo rozdáva miliardy na počítačovú osvetu i pomoc Afrike. Akoby na vedľajší úväzok bojuje proti vláde Spojených štátov i Európskej únii rozdeliť jeho Microsoft na Micro a Soft, aby muž -- ktorého osobný majetok prevyšuje HDP troch štvrtín štátov na zemi -- neovládol svet.
Ako fakt možno v životopise Williama Henryho Gatesa brať dátum narodenia, 28. októbra 1955, keď sa v americkom Seattli narodil v rodine právnika a učiteľky. Už na strednej škole prevyšoval spolužiakov i učiteľský zbor inteligenciou, takže to nevyzeralo tak, že by štúdium práva na Harvardovej univerzite malo byť problémom. V tom čase sa však Billovi postavil do cesty počítač. Ešte na strednej škole začal profesionálne programovať a k rovnakej práci potom ušiel z Harvardu. Čestné doktoráty, ktoré neskôr získal ako pionier počítačového veku, mu azda neskôr tento nedostatok bohato nahradili.
Ďalší pevný bod v živote Billa Gatesa tvorí Microsoft, ktorý založil v roku 1975 spoločne s Paulom Allenom. Z malej firmy, kde koncom sedemdesiatych rokov pracovalo pätnásť ľudí, sa počas tridsiatich rokov stal kolos, ktorý generuje ročné tržby okolo 40 miliárd dolárov. Na "vine" sú predovšetkým Windows. Práve tento operačný systém ukázal širokej populácii, že počítače nie sú v normálnom živote nepoužiteľné stroje a "rozviezol" počítače aj do bežných domácností. Na tejto platforme potom Gates postavil svoj úspech.
Pod svoj operačný systém začal zahŕňať "spriatelené" programy ako textové a tabuľkové editory, webové prehliadače alebo mediálne prehrávače. Vzhľadom na dominanciu Windows potom zo všetkého plynuli Mocrosoftu zisky. Ako naberali zisky Microsoftu i bohatstvo Gatesa silu (akcie firmy sa zhodnotili od primárnej emisie v roku 1986 niekoľko stonásobne), začala byť jeho pozícia príliš provokatívna pre antimonopolné orgány.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov potom začal dlhotrvajúci spor medzi americkou vládou a Microsoftom, v ktorom hrozilo firme rozdelenie. Zrejme vtedy aj s úmyslom menej provokovať sa Gates vzdal vedenia firmy a odsunul sa do pozície hlavného softvérového architekta.
Posledných sedem rokov sa Bill Gates venuje viac ako firme filantropii a popularizácii svojich vízií počítačového veku. Napriek tejto otvorenosti sa nikomu nedarí dopátrať sa v zmesi faktov, poloprávd a mýtov, odpovede na jedinú otázku -- je Bill Gates chamtivý monopolista so snahou zničiť konkurenciu so zámerom následne diktovať ceny bezbranným zákazníkom alebo ide len o geniálneho vizionára počítačového veku, ktorý bez ohľadu na slabú konkurenciu ukazuje správnu cestu?