1. Začiatok vyčleňovania
Odkedy sa vlastne začali prideľovať náhradné pozemky?
Náhradné pozemky sa dávali na obhospodarovanie, avšak len do užívania, nie do vlastníctva, hneď po roku 1989. Už v roku 1990 sa doručovali nejaké žiadosti na vtedajšie obvodné úrady. V tom čase už došlo aj k nejakým dohodám medzi poľnohospodárom a vlastníkom pôdy. V rámci pozemkových úprav sa mali pozemky vlastníkov pôdy sceliť tak, aby po ich ukončení mohli vlastníci obhospodarovať už svoje vlastné pozemky.

2. Pozemkové úpravy
V roku 1991 bol schválený zákon o pozemkových úpravách. Čo to pre tých, ktorí chceli samostatne hospodáriť, znamenalo?
Jednou z úloh bolo umožniť vlastníkom gazdovať na pôde. Keďže však rozdrobenosť vlastníctva bola vysoká, v tom čase si pozemkové autority mysleli, že sceľovanie a prerozdeľovanie pozemkov, teda pozemkové úpravy, sa uskutočnia do desiatich, možno pätnástich rokov a že každý potom bude gazdovať na svojom. Takže bolo treba na tých desať až pätnásť rokov vymyslieť nejaké dočasné riešenie, a tým bolo zavedenie inštitútu náhradných pozemkov. Malo to byť len dočasné, teda do pozemkových úprav.

3. Obnovovanie evidencie pôdy
V obciach sa začala obnovovať evidencia pôdy. Prečo to bolo nutné?
V rokoch 1992 a 1993 sa začal zisťovať stav zápisu vlastníctva v pozemkových knihách a v katastri. Zistilo sa, že je veľmi zlý alebo nepriaznivý. Vláda preto schválila Koncepciu usporiadania pozemkového vlastníctva. Vtedy sa pozemkové úpravy pozastavili a povedalo sa, že najprv treba urobiť registre pozemkov. Najskôr to boli zjednodušené registre pozemkov a potom sa v obciach postupne začali vyhotovovať registre obnovenej evidencie pozemkov. Takto sa pozemkové úpravy prerušili s tým, že po dokončení registrov sa k nim vrátime. Už vtedy sa vedelo, že to bude trvať dlhšie obdobie než tých predpokladaných desať, pätnásť rokov.

4. Ďalšie vytyčovanie parciel
Ďalej sa popritom vyčleňovali náhradné pozemky?
Áno, keďže tlak bol veľký. A...