09.04.2018, 23:36

Na reštitúcie čakajú tisíce občanov

Slabé personálne obsadenie príslušných úradov, fluktuácia, nízke mzdy či komplikovanosť veci. To všetko sa podľa ombudsmanky Márie Patakyovej podpísalo pod tisícky nedotiahnutých reštitúcií pozemkov.

Na reštitúcie čakajú tisíce občanov
Zdroj: Pavol Funtál

V parlamente ste vystúpili s mimoriadnou správou, ktorá upozorňuje na závažné porušovanie
práv zo strany niektorých orgánov pri vybavovaní reštitučných nárokov. Podľa správy sú na Slovensku tisícky nevybavených reštitučných nárokov na agrárne a lesné pozemky. Dôvodov
tohto stavu je veľa, ktoré však považujete za najzávažnejšie? Myslíte, že sú za nimi skôr objektívne
alebo subjektívne príčiny?

Podľa našich prieskumov sú za prieťahmi viaceré dôvody. Jednou zo závažných príčin tohto stavu je nepochybne aj zložitosť veci. Keďže ide o nápravu krívd z minulosti, je veľmi náročné vypátrať doklady, ktorými by oprávnené osoby vedeli preukázať spôsob, ako došlo k strate vlastníckeho práva. V prípade niektorých úradov sú kľúčové tiež personálne kapacity, s čím súvisí nedostatočné obsadenie odborov pracovníkmi či pracovníčkami, ktoré sa zaoberajú reštitučnými prípadmi. Dĺžku konaní predlžuje aj vyššia fluktuácia na zodpovedných úradoch či nadmerná kumulácia agendy.

Upozorňujete aj na to, že správne orgány rozhodujú o reštitučných nárokoch už okolo 25 rokov
a ak si niekto uplatnil nároky podľa neskôr platného zákona, tak niektoré konania nie sú ukončené ani po 13 rokoch. V čom vidíte príčiny, sú len na strane úradov?
Zistila som, že v prípade nevybavených reštitúcií ide najmä o systémový problém. Na dĺžku ich konaní má vplyv viacero skutočností. Za mimoriadne závažnú považujem tú skutočnosť, že medzi reštituentmi sú často starší ľudia. Vzhľadom na dĺžku konania môže v jeho priebehu dochádzať k ich úmrtiu. Správne orgány tak musia konať s ich dedičmi a čakať na právoplatné ukončenie dedičských konaní alebo minimálne aspoň na ustálenie okruhu dedičov.

Pod dĺžku rozhodovaní sa tedapodpisuje aj dĺžka dedičských konaní?
Áno, a v prieskume na to poukázali viaceré úrady. Tiež na to, že notárske konania trvajú aj dlhší čas, čím sa, samozrejme, predlžujúaj reštitučné konania. Úrady sa stretávajú aj s tým, že žiadatelia neprejavujú záujem o doloženie potrebných dokladov. Nereagujú ani na opakované výzvy správnych orgánov. Záujem o reštitučné konanie strácajú najmä oprávnené osoby po pôvodných žiadateľoch, ktorí zomreli počas
reštitučného konania.

Ktoré regióny sú na tom najhoršie? Mohli by ste spomenúť nejaké markantné príklady z praxe,
na ktoré ste narazili?
Podľa aktuálne nastaveného tempa vybavovania reštitučných nárokov je jednoznačne najkritickejšia
situácia na odbore pozemkovom a lesnom v Košiciach, na ktorom sa dĺžka konania odhaduje na ďalších 40 rokov, čo je neprijateľné. Prieskumom som zistila, že zlá situácia je aj na odboroch pozemkových a lesných v Kežmarku, Bratislave, Nitre, Prešove, Malackách či Michalovciach, na ktorých, ak sa okamžite
neprijmú opatrenia, budú konania trvať ešte viac ako 10 rokov.

V správe navrhujete vykonať aj personálny audit. Z akého dôvodu?
Prieskum ukázal, že niektoré pozemkové a lesné odbory sú nedostatočne personálne obsadené. Na niektorých odboroch chýba zamestnanec, ktorý by sa venoval výlučne len reštitučnej agende. Je preto potrebné zistiť, ktoré úrady sú najviac vyťažené a na základe toho ich personálne posilniť s ohľadom na zabezpečenie expertov s právnickým v

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.