09.05.2018, 00:00

Urbariáty: priveľa polien pod nohami

Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

drevo, les, ťažba dreva
Zdroj: Dreamstime

Aké najvypuklejšie problémy riešia v súčasnosti urbariáty?
V prvom rade sa boríme s pokračujúcim rozdrobovaním vlastníctva. V ďalšom rade je obrovskou prekážkou postupné zvyšovanie podielu vlastníctva nezistených vlastníkov. Všade tam, kde sa ukončili Registre obnovenej evidencie pozemkov, teda takzvané ROEP-y, pričom tie sa už urobili takmer na celom území, sa nám významne zvýšili podiely vlastníctva nezistených vlastníkov.

Aký to má na vás dosah?
Ide o to, že tu štát formalizoval procesy, ktoré mali umožniť lepšie využitie poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Na to sa schválil zákon, ktorý mal urobiť poriadok v ich evidencii. Potom cez zlučovanie parciel a komasáciu sa mali vytvoriť pôdne bloky, ktoré mali slúžiť na obhospodarovanie lesov a súčasne aj na uživenie toho svojho obhospodarovateľa.

V praxi to však nedopadlo ideálne.
Presne tak. Tu sa to totiž urobilo tak, že prostredníctvom príslušných firiem a s pomocou európskych peňazí sa to najprv preklopilo cez listy vlastníctva do obnovenej evidencie pozemkov, ale potom vyšli najavo neuveriteľné čísla. Stačí sa pozrieť do Zelenej správy za rok 2016. Kým v roku 2004 dosahovala výmera nezistených vlastníkov 104-tisíc hektárov, v roku 2016 už 380-tisíc hektárov! V priebehu 10 rokov pribudlo 200-tisíc hektárov pôdy nezistených vlastníkov. To je obrovský rozsah.


Čo to spôsobilo?
Je len jedna odpoveď. Ak vychádzame zo Zelenej správy, kde je uvedené, že v roku 2004 mali vlastníci 500-tisíc hektárov lesov, no v roku 2016 už len okolo 380-tisíc hektárov, znamená to, že sa tu významne zmenili pomery práve v urbároch. Po vykonaní procesu ROEP výrazne klesla výmera známych vlastníkov a vyskočila výmera neznámych – rozdiel medzi vlastnenou a užívanou pôdou je potom taká výmera, ktorú si musia urbáre prenajímať od Slovenského pozemkového fondu. Pretože ten zo zákona zastupuje podiely nezistených vlastníkov.

Ak sa teda vrátim k otázke, aké sú dnešné najväčšie problémy urbariátov, tak tento patrí medzi ne.
Áno. Toto je jedna najväčších bŕzd v efektívnom fungovaní urbárov. Lebo urbáre môžeme považovať za malé podniky na dedinách. Lesotvorcovia a pôdohospodári sú krajinotvorcovia. Ale za takýchto podmienok vo vlastníctvach sa nám čoraz častejšie stáva, že nie sme schopní ani zvolať valné zhromaždenie urbariátu na prvý pokus. Pretože v niektorých prípadoch musí rozhodovať na valnom zhromaždení aj zástupca štátneho vlastníctva, teda štátne Lesy, a tiež zástupca nezistených vlastníkov, teda Slovenský pozemkový fond, a ak tí neprídu a ak na zhromaždenie aj spomedzi známych vlastníkov príde len menšia časť, nie sme uznášaniaschopní.

Ako to potom riešite?
Musíme urobiť čiastkové schôdze. Niekedy sa valné zhromaždenie začne v januári a skončí až v máji. A predstavte si, že sa tam majú prijímať dôležité rozhodnutia a ešte ich vysvetľovať obrovskému množstvu vlastníkov s malými výmerami.

Tým chcete naznačiť, že situácia, keď v urbároch stúpa podiel plôch neznámych vlastníkov, ktoré sa – kvôli obhospodarovaniu – musia prenajímať od Slovenského pozemkového fondu, niekomu vyhovuje. A ešte tým viac, ak v tom bude čo najväčší chaos.
Určite. Malí vlastníci sa potom oveľa ochotnejšie chcú zbavovať svojich podielov. Príde investor, ponúkne aspoň trocha zaujímavú cenu a oni mu to radi predajú. Takto sa Slovensko postupne rozpredáva. Len pre zaujímavosť – nedávno sme v našom spolku, kde máme 500 hektárov, urobili prieskum o tom, kto má záujem podiely predať a kto kúpiť. Dopadlo to 50 na 50. Dlhodobo sledujem túto situáciu aj inde a dopadá to podobne. Tí, ktorí žijú mimo lokality, chcú podiely predať, a tí, ktorí tam žijú, majú záujem na nich pracovať, teda aspoň by chceli. Od roku 2004 neustále vravíme – a štát to aj deklaroval – aby sa vytvorili podporné mechanizmy na združovanie vlastníkov malých výmer. Štát vyhlásil, že to bude podporovať, ale nevykonal ani jedno reálne opatrenie, ktoré by k tomu smerovalo. My sme navrhovali množstvo krokov, ako by sa to dalo.

Napríklad?
Naprí

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.