16.05.2018, 00:00

20 tipov: ako si ochrániť majetok

Chybne napísaná kúpna zmluva alebo spochybnený závet. Aj takto prichádzajú ľudia o značné majetkové hodnoty. Ako sa dá vyhnúť nepríjemným prekvapeniam a súdnym sporom, radí notárka Miriam Imrich Breznoščáková.

Zmluva, podpisovanie zmluvy
Zdroj: Dreamstime

1. Ste alebo nie ste dedičom
Na konaní o dedičstve sa dozviete o závete, ktorým váš rodič všetok majetok odkázal len jednému z dvoch synov. Ako opomenutý namietate a žiadate svoj dedičský podiel. Uprednostnený brat však tvrdí, že nemáte nárok na žiaden podiel z dedičstva, lebo váš otec závetom odkázal všetko len jemu. „Notár musí vyhodnotiť, kto je dedičom. V tomto prípade má závetom opomenutý syn postavenie neopomenuteľného dediča. Má preto právo namietať relatívnu neplatnosť závetu, keďže závetca nerešpektoval Občiansky zákonník. Keby závet nebol, opomenutému synovi musíme priznať polovicu jeho zákonného podielu, teda jednu štvrtinu,“ vraví notárka. Nasleduje uznesenie o spornom dedičskom práve. „Postupujeme už podľa Civilného mimosporového poriadku. Uznesením notár určí, s kým ako dedičom bude v konaní pokračovať a čiu účasť ukončí.“ Toto však podľa notárky nie je typický spor dedičov, keďže sa vyrieši priamo pred notárom v konaní o dedičstve.

2. Podpis na závete je sfalšovaný
Rodič všetok majetok odkázal len jednému z dvoch synov. Opomenutý tvrdí: V závete nie je podpis závetcu, je sfalšovaný. Notárka vysvetľuje, že ide o skutkový spor. „Vyžaduje si to dokazovanie v sporovom súdnom konaní, no notár nie je oprávnený vykonávať takéto dokazovanie. Pokúsi sa ešte o zmier medzi dedičmi. Ak sa to nepodarí, poučí toho dediča, ktorého právo sa javí ako menej pravdepodobné, teda závetom opomenutého dediča, že si svoje právo na to, že je dedičom, musí uplatniť osobitnou žalobou.“ Notár vydá uznesenie, ktorým uloží tejto osobe podať žalobu na súde v lehote, ktorú určí. Podáva sa na súde, na ktorom sa vedie konanie o dedičstve. Ďalším výrokom preruší konanie o dedičstve až do právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Ak opomenutý syn žalobu nepodá, notár pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na tohto dediča, prípadne má nárok len na svoj krátený dedičský podiel. „Ak súd určí, že závet je ozaj neplatný, lebo nie je podpísaný vlastnou rukou závetcom, notár je týmto výrokom viazaný a koná len so zákonnými dedičmi,“ vysvetľuje Breznoščáková. Radí preto spísať závet u notára alebo aspoň uložiť ho u notára.


3. Dom patrí tiež do dedičstva
Časté sú situácie, keď si dedičia na pojednávaní myslia, že poručiteľ vlastnil nejaký majetok, napríklad dom, a ten je už zapísaný na inú osobu, zväčša dediča. „Majetok, ktorý preukázateľne nepatril ku dňu smrti poručiteľovi, nemôže patriť ani do dedičstva,“ zdôrazňuje notárka a dodáva, že neobstojí ani námietka dediča, ktorý nebol obdarovaný, že otec nemohol darovať dom len jednému zo synov, keď mal aj druhého. „Vieme, že vlastník môže so svojím majetkom neobmedzene právne disponovať okrem prípadov, keď je zaťažený právom tretej osoby, napríklad záložného veriteľa.“ Tu by podľa notárky mohol ten „ochudobnený“ dedič len žiadať započítanie hodnoty daru domu do dedičského podielu obdarovaného dediča. Ak však iný majetok neostal alebo ide o majetok, ktorý nedosahuje ani hodnotu daru, dedič, ktorý obdarovaný nebol, sa nijako nemôže domáhať zvrátenia tohto stavu. „Notár teda na takéto námietky, ktoré možno vyhodnotiť ako právny spor, neprihliada. Vyhodnotí, že majetok ku dňu smrti právne nepatril do dedičstva, a preto ho ani neprerokuje,“ vraví Breznoščáková.


4. Darovacia zmluva je neplatná
Často sa darovacia zmluva na pojednávaní o dedičstve spochybní. Nič však nebráni dedičovi v tom, aby podal na súd žalobu o neplatnosť takejto darovacej zmluvy. „Ale len ak ide o absolútnu neplatnosť zo zákonných dôvodov, teda že zmluva nemá predpísané náležitosti, formu, darca nebol spôsobilý na tento úkon daru a podobne,“ objasňuje ďalej notárka. Notár však na sporný majetok medzi dedičmi neprihliada. „Nezaradí ho do súpisu majetku, a teda nezapočíta do všeobecnej hodnoty majetku. Pritom dedičom alebo dedičovi nič nebráni v tom, aby súdnou cestou otázku spornosti majetku riešili. Ale to už mimo konania o dedičstve.“ Neplatnosti darovacích či kúpnych zmlúv z dôvodu nedodržania zákonných náležitostí sa dá predísť tak, že ich spíšete u notára vo forme notárskej zápisnice. „Každá takto spísaná zmluva má dôkazné účinky verejnej listiny, teda úplne inú váhu, ako súkromná zmluva, a navyše, notár zodpovedá za jej obsah,“ zdôrazňuje Breznoščáková.

5. Spor o hranice je na súde
Ďalším prípadom spornosti majetku sú situácie, keď sa ešte za života poručiteľa vedie nejaký súdny spor, napríklad so susedom, o tom, či pozemok patrí poručiteľovi alebo susedovi. Takýto súdny spor sa ďalej vedie s dedičmi. Notár ich o tom poučí. Ak sa v súdnom spore o pozemok vydá konečné rozhodnutie, notár je ním viazaný. Pozemok podľa výroku súdneho rozhodnutia zaradí alebo nezaradí do súpisu majetku. Ak dôjde k súdnemu konaniu po skončení dedičského konania, dedičia samozrejme môžu na tento majetok, o ktorom bolo rozhodnuté, že patrí poručiteľovi, podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve.

6. S partnerom kupujete majetky
Mnohé páry nadobúdajú majetky. Notárka upozorňuje, že náš právny poriadok nepozná iný spoločný majetkový režim než bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a podielové spoluvlastníctvo. „Ak žijú spoločne, no nie sú zosobášení, prvá možnosť vzniku bezpodielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy a ani majetkový režim registrovaných partnerstiev, keďže naša republika neschválila nariadenie EÚ.“ V prípade spolužijúcich párov odporúča preto nadobúdanie majetku do podielového spoluvlastníctva, čo je možné pri všetkých nehnuteľnostiach a úveroch. „Účastníkmi zmlúv budú obaja. V zmluvách si môžu dohodnúť podiely na sumách kúpnej ceny alebo úveru.“ Napríklad pri aute, ktoré môže byť evidované len na jedno meno, odporúča už pri kúpe uviesť oboch partnerov ako kupujúcich. Presne si treba tiež určiť, kto sa v akej miere podieľa na kúpnej cene. Ak už nie je možné, aby pritom vystupovali obaja, bolo by vhodné, aby si medzi sebou urobili zmluvu o pôžičke. „Uvedú v nej, kto komu požičiava peniaze a na aký účel. Alebo si môžu vydať čestné vyhlásenia o tom, že peniaze na nadobudnutie majetku poskytol aj druhý partner.“ Tak by sa malo predísť situáciám, aby pri rozchode nezostal druhý partner znevýhodnený.

7. Dedenie medzi druhmi
Ak ide o smrť jedného z partnerov, prichádzajú do úvahy dva spôsoby, ako sa môže stať druhý dedičom. Prvým je určenie partnera v závete za závetného dediča. „Ak partner závetca nemá deti, môže sa závetom jeho partner stať jediným dedičom celého majetku. Ak by mal deti, stal by sa ním tiež, len v krátenom podiele,“ objasňuje ďalej notárka. Druhým titulom je zákon, ktorý povoláva dediť spolužijúcu osobu v druhej dedičskej skupine spolu s rodičmi partnera, každý dedí rovnakým dielom. Aj to len za predpokladu, že nededí aj manželka alebo v tretej skupine, ak nie sú rodičia, a to spolu so súrodencami alebo synovcami a neterami. Notárka tiež pripomína, že partner musí naplniť definíciu takzvanej spolužijúcej osoby. „Teda, že žijú v spoločnej domácnosti minimálne jeden rok pred smrťou a z tohto dôvodu spoločne uhrádzajú náklady na domácnosť, hospodária spolu alebo sú odkázaní výživou na seba.“

8. Rozdelenie majetku počas manželstva
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa nedá zrušiť dohodou, len súdne. Ani manželské či predmanželské dohody. Dajú sa však uzavrieť dohody o zúžení či rozšírení bezpodielového vlastníctva, ale aj dohody o správe spoločného majetku alebo dohody, ktorými si manželia vyhradia vznik BSM ku dňu zániku manželstva. Riešiť sa nimi môže len ten majetok, ktorý manželia nenadobudnú, a nie ten, ktorý už vlastnia. „Je to zásadná vec, ktorú si často laik neuvedomuje.“ Tieto dohody sa využívajú často. Najmä dohody o zúžení BSM, kde sa manželia dohodnú, že konkrétny majetok, napríklad byt, bude patriť len jednému z nich. Takáto dohoda sa využíva vtedy, ak peniaze na kúpu pochádzajú len od jedného z manželov, napríklad od jeho rodiny, preto sa dohodnú, že aj majetok za tieto peniaze získaný bude patriť len jednému z nich. „Tieto dohody môžu znieť aj širšie. Môže ísť o akýkoľvek získaný majetok, trebárs z podnikania v danej spoločnosti alebo majetok nad určitú hodnotu. Časté sú požiadavky na dohody o zúžení BSM aj pri úveroch.“ Notárka upozorňuje, že dohoda o zúžení BSM musí predchádzať podpisu úveru. „Tak, aby úverové prostriedky patrili len jednému z manželov. To platí aj o majetku, ktorý za ne získa, a aj o záväzkoch plynúcich z tohto úveru. Tie tak budú zaťažovať len jedného z manželov.“

9. Dohody manželov a tretie osoby
Manželia sa môžu odvolávať na dohody o BSM voči tretím osobám, len ak je im táto dohoda známa. Tretími osobami sú najmä kataster nehnuteľností, iné osoby, ktoré vedú evidenciu majetku, ktorá je predmetom tejto dohody manželov, napríklad evidencia motorových vozidiel, banky a podobne. Všetky dohody o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov musia mať formu notárskej zápisnice. „Notárska zápisnica sa povinne registruje v Notárskom centrálnom registri listín. Do registra majú právo nahliadať a žiadať si z neho osvedčené odpisy účastníci notárskej zápisnice, teda manželia alebo osoby v registri, označené ako oprávnené.“ Odporúča sa preto všade, kde sa bude nadobúdaný majetok evidovať, predložiť aj samotnú dohodu o zúžení BSM. Tá sa bude citovať aj v dokumente, ktorým sa majetok nadobúda, napríklad v kúpnej či úverovej zmluve.“ V prípade rozvodu sa bude vysporadúvať len majetok, ktorý patril do BSM do uzatvorenia takej dohody o zúžení BSM, ale aj iný, do BSM nadobudnutý majetok, ktorý dohoda o zúžení nezahrnula.

10. Dom nie je zapísaný v katastri
Dedičia si často myslia, že majetok, ktorý užívajú, majú aj právne evidovaný vo vlastníctve či vo vlastníctve svojho právneho predchodcu, poručiteľa. Až na pojednávaní zistia, že dom, v ktorom roky bývajú, nie je zapísaný v katastri, lebo sa nepredložilo napríklad kolaudačné rozhodnutie. Alebo že pozemok, na ktorom stojí dom, nie je vôbec vo vlastníctve ich otca poručiteľa, ale vo vlastníctve suseda, s ktorým si ich otec pozemky pred rokmi zamenil, no bez zápisu v katastri. Notár im práve vtedy môže pomôcť vypracovať úkony smerujúce k zladeniu tohto ich faktického užívacieho stavu s právno-evidenčným stavom. Notár sa najčastejšie stretáva s takými prípadmi pri prerokúvaní pozemkov. „Dedičia sú prekvapení, že poručiteľ vlastnil menej pôdy, než rátali a než užívajú. Dôvodom je zväčša evidovani

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.