24.05.2018, 00:00

Prax tlačí na nové stavebné predpisy

Nové predpisy rozdelené do dvoch zákonov sľubujú, že sa povoľovanie stavieb zjednoduší a urýchli. V akom štádiu je proces ich prípravy a kedy by mali byť zverejnené ich konečné verzie, hovoria predstavitelia ministerstva dopravy a výstavby a experti z praxe.

stavbári, stavba
Zdroj: Peter Mayer

Odpovedá Peter Ďurček, štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby

1. Dva zákony
Dva nové zákony majú nahradiť 41 rokov starý stavebný zákon. Prečo sa ministerstvo rozhodlo oddeliť územné plánovanie od výstavby?
Snažíme sa prispôsobiť modernému trendu v Únii. Nikde inde, okrem Česka, tieto dve odlišné oblasti verejnej správy nie sú spojené do jedného zákona. Majú sa zefektívniť aj procesy stavebného konania, aby boli rýchlejšie, jednoduchšie, prehľadnejšie. Chceme profesionálnejšiu stavebnú správu, máme záujem vytvoriť systém, ktorý bude zabraňovať vzniku čiernych stavieb. V predpisoch chceme klásť dôraz aj na kvalitu a bezpečnosť stavieb.

2. Pracovná skupina
Kedy sa začali prípravy na nových stavebných zákonoch?
Na začiatku prípravy na konci roka 2016 – v užšom zložení naši interní zamestnanci spolu s vybranými odborníkmi z praxe a trhu pripravili prvé návrhy, ktoré sme predstavili odbornej verejnosti na konci októbra minulého roka. V tom čase sme zároveň vytvorili širšiu pracovnú skupinu, v ktorej má svojich zástupcov 29 odborných inštitúcií. Postupne spracúvame pripomienky k nášmu prvému návrhu, aj na základe bilaterálnych stretnutí či iniciatív rôznych iniciatívnych skupín.


3. Zverejnenie návrhov
Aký bude ďalší legislatívny proces, kedy sa verejnosť dozvie o konečnom obsahu návrhov zákonov?
Do 30. júna by mal byť finálny návrh textu predpisov, ktorý by mal byť výsledkom čo najširšej dohody na odbornej pôde. Vtedy by sme mohli spustiť štandardný proces, ktorý sa začína vnútrorezortným pripomienkovým konaním, nasledovalo by medzirezortné. V dobrom prípade by sa mal dostať návrh na vládu a do parlamentu na jar budúceho roku. Ak všetko prebehne hladko, zákony môžu byť účinné 1. januára 2020.

4. Vrátenie kompetencií štátu
Prečo navrhujete, aby stavebné úrady prešli z obcí znovu na štát tak, ako to bolo v minulosti?
V roku 2003 prevzali obce od štátu zverenú štátnu správu – nie je to originálna pôsobnosť obcí, čiže náš návrh nie je o tom, že niečo obciam berieme, čo im patrí. Hovoríme o tom, že by sme chceli zlepšiť kvalitu výkonu štátnej stavebnej správy. Otvorení sme akýmkoľvek odborným pripomienkam.


Ľudia totiž často narážajú na problémy s týmto výkonom stavenej správy, keď starostovia a primátori miest a obcí sú na jednej strane zástupcami subjektov, ktoré majú nejaký záujem na tom území, ten sa však nemusí zhodovať so záujmami stavebníka. Na druhej strane sú aj orgánom, ktorý o tom rozhoduje.

5. Zdĺhavosť konaní
Sťažovali sa ľudia na zdĺhavosť stavebných konaní?
Áno, a to je jeden z aspektov, ktorý takisto musíme brať do úvahy. Pri porovnaní s Európskou úniou kvalifikovaný odhad hovorí, že pri priemerne jednoduchej alebo priemerne zložitej stavbe celý proces rozhodovania u nás trvá okolo 286 dní, kým priemer Únie je 165 dní. Musíme niečo urobiť, aby sme sa tomuto priemeru priblížili. Náš návrh tomu aj zodpovedá. V súčasnosti štátnu stavebnú správu vykonávajú mestá a obce, ale zodpovednosť nesie štát. Od roku 2004 začali prvé žaloby o náhrade škody v súvislosti so stavebnými konaniami a do konca minulého roku objem finančných prostriedkov, ktoré si nárokujú ľudia v dôsledku zlého konania stavebných úradov alebo v dôsledku ich nečinnosti, je na úrovni približne 200 miliónov eur.

Pravidelne vyčíta Generálna prokuratúra stav stavených konaní. Za roky 2015 a 2016 generálny prokurátor vo svojich správach o stave zákonnosti kritizuje stavebné konania ako prakticky najnezákonnejšie konania verejnej správy. Vyžadujú absurdné doklady, vedie to k neúmernej dĺžke konania, neúmerným nákladom. Ide o nelichotivé hodnotenie.

6. Stavebná správa
Komu majú poslúžiť nové zákony – developerom?
Rozhodne zmenu nerobíme kvôli tomu, aby si developeri uľahčili život. Dnes máme približne 70 percent stavieb – ide o jednoduché a drobné stavby – ide o bežných obyvateľov, ktorí narážajú na pro

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.