Dôvodom pozitívneho faktu o znížení podielu nevymožiteľných pohľadávok na Slovensku je podľa Martina Musila, výkonného riaditeľa spoločnosti Intrum, častejšie využívanie preventívnych opatrení pred oneskorenými platbami: „Podľa zistení nášho exkluzívneho platobného reportu sú ako prevencia pred oneskorenými platbami najviac využívané platby vopred. Ich využívanie dokonca medziročne stúplo z 30 na 38 percent. Teší nás, že riešenia, ktoré sú vo vyspelých ekonomikách úplne bežné, využívajú vo väčšej miere už aj firmy na Slovensku.“
Presné výsledky o stave pohľadávok, ako aj ďalšie kľúčové zistenia, prináša najnovší European Payment Report spoločnosti Intrum. Prieskum sa realizoval v marci 2018 v 29 krajinách Európy vrátane Slovenska.
Porovnanie krajín
Pri porovnaní podielu nevymožiteľných pohľadávok s okolitými krajinami je na tom Slovensko (jedno percento) síce podstatne lepšie než Poľsko (dve percentá), ale horšie než Česko (0,8 percenta), pričom priemer za celú Európu je 1,7 percenta. Spoločnosť Intrum vydáva Európsky platobný prieskum o platobnej disciplíne a správaní podnikateľských subjektov pravidelne raz ročne. Vďaka ich porovnaniu dokáže popísať a odhadnúť ďalší vývoj platobnej disciplíny v rámci Európy.
Dlhšie doby splatnosti
Oneskorené platby sú pre podnikateľské subjekty skutočný problém. Schopnosť predvídať hotovostné toky je pre nich kľúčová, keďže finančná stabilita je základom pre ich rast. Neprekvapuje, že dôsledky oneskorených platieb môžu byť pre zdravie firiem aj celej ekonomiky veľmi závažné. Obzvlášť pri menších firmách.
„Mohlo by byť preto prekvapením, že aj napriek rastúcej ekonomike sa poskytované doby splatnosti vystavených faktúr medziročne zvýšili. Štandardne toto nie je pozitívny signál. V období rastu však podnikateľské subjekty používajú dlhšie doby splatnosti ako nástroj na podporu predaja. A zdá sa, že trh to akceptuje,“ komentuje Musil.
Konkrétne zistenia
Na Slovensku, pri porovnaní výsledkov s prieskumom 2017, stúpol počet dní splatnosti vo všetkých kategóriách. K najväčšiemu nárastu došlo v segmente B2B, kde sa doba splatnosti predĺžila z 18 na 25 dní. V segmente B2C je doba splatnosti 18 dní a vo verejnom sektore až 25 dní. Európsky priemer je vo všetkých troch segmentoch značne vyšší.
Pri porovnaní Slovenska s okolitými krajinami je doba splatnosti v B2C segmente najkratšia v Maďarsku (12 dní), najdlhšia v Poľsku (24 dní). Pri B2B sú najdlhšie doby splatnosti ochotné poskytovať subjekty v Česku (32 dní), najkratšie opäť v Maďarsku (21 dní).
Ďalším pozitívom je tiež to, že v celoeurópskom priemere sa priemerná lehota, v ktorej klienti reálne uhrádzajú faktúry, medziročne skrátila. Na Slovensku to však neplatí v prípade verejného sektora. Tu sa reálne lehoty predĺžili o štyri dni (z 25 na 29 dní).