Predstavte si situáciu, že ste obchodník, ktorému spotrebiteľ nezaplatil za predaný tovar. Po zlyhaní všetkých mimosúdnych snáh o urovnanie problému sa dostanete až pred súd, ktorý má váš spor rozsúdiť. Spor je komplikovaný, obe strany majú svoje argumenty a svoju pravdu, o ktorej sú neoblomne presvedčené. A konanie sa predlžuje. V práve ste pritom vy, až na to, že váš nárok bol už zo zákona premlčaný. To znamená, že ak protistrana vznesie námietku premlčania, súd ju musí akceptovať a spor sa s okamžitou platnosťou skončil – vo váš neprospech.

Háčik je však v tom, ako je jasné už zo samotnej formulácie, že protistrana musí námietku vzniesť iniciatívne. Ňou sa bude dožadovať uznania premlčania vášho nároku. Je štandardnou praxou – a jednou z hlavných zbraní využívaných na kolbišti súdnych dvorov –, že postrážiť si podanie námietky premlčania je na pleciach odporcu, teda toho, kto bol zažalovaný. 

Žalobca má, naopak, najvyššiu motiváciu na premlčanie svojho nároku neupozorňovať, samozrejme, v prípade, že si je premlčania vedomý. Je to logické, lebo len čo by naň upo...