15.08.2018, 00:00

Slovensko išlo cestou reštitúcií lesov

Urbáre a vlastníctvo spoločných nehnuteľností sú špecifické, ide o historický fenomén, tvrdí Martin Illáš z odboru legislatívy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Vznikli za Márie Terézie, feudalizmus sa skočil v roku 1848 a urbáre dodnes existujú.

Slovensko išlo cestou reštitúcií lesov

Prečo vlastne kedysi vznikli urbárske pozemkové spoločenstvá?
V čase, keď sa zakladali, bolo nevoľníctvo už na ústupe. Aby sa naďalej neudržiavalo zemepanské vlastníctvo, keďže na 90 percentách plochy už v tom čase hospodárili sedliaci a na réžiu života a nákladov zemepánovi v podstate stačila malá plocha. Vtedy sa urbárskymi tereziánskymi reformami rozhodlo, že časť pôdy, ktorá bola vo vlastníctve zemepána, sa prenechá do vlastníctva sedliakom. Týmto sa zemepáni vzdali určitých plôch poľnohospodárskych, lesných a pasienkov. Proces sa ďalej vyvíjal v 19. storočí. Formy urbárskych vlastníckych vzťahov sa rozrástli. Vznikali nielen pozemkové spoločenstvá, ale aj lesné spoločenstvá, pasienkové, komposesoráty, želiarske a ďalšie subtypy. Pred koncom Uhorska dochádzalo k ich unifikácii.

S akým cieľom sa zakladali?
Cieľom bolo, aby kolektív sedliakov, ktorý tvoril v zásade jednu dedinu, vlastnil časť chotára. Keďže uhorské právo bolo založené na tom, že dedia vždy všetci synovia po poručiteľovi, na rozdiel od rakúskeho, kde dedí prvý, najstarší syn, tak v Uhorsku dochádzalo k značnému rozdrobovaniu vlastníctva týchto pozemkov. Preto dnes máme v urbároch stovky a niekde aj tisíce spoluvlastníkov. Udržiavali sa takto počas prvej republiky, počas Slovenského štátu a takto sa aj v roku 1948 znárodnili. V niektorých prípadoch sa odnímalo vlastníctvo, ale vo väčšine sa odnímala len držba. Po revolúcii v roku 1989 sa pozemky začali v reštitúcii vracať. Opäť sa obnovovali držiteľské a vlastnícke vzťahy.


Ako to bolo napríklad v Maďarsku, keďže aj tam platilo v minulosti uhorské právo? Tiež sa vracali pozemky?
Ani v Maďarsku, ktoré bolo nástupníckym štátom uhorského práva, ani v Sedmohradsku, ani v Burgenlande, ani v Slavónsku a ani vo Vojvodine sa také pozemky nereštituovali. V Maďarsku bývalí vlastníci urbárskych pozemkov nedostali pozemok, ani finančnú náhradu, ani náhradný pozemok. Dostali body a mohli ich premeniť na podiely v družstve, na akcie v akciovej spoločnosti, a to podľa toho, kto bol v tom čase vlastníkom daných pozemkov. Už vtedy vedeli, že ak sa takéto pozemky budú reštituovať v podmienkach dedičského práva, budú sa ďalej vlastnícky deliť.

Nebolo to podľa vás rozumné riešenie?
Nie, ak sa pozemky v reštitúciách vrátili 300 ľuďom, dnes sa ich počet rozrástol. Pripúšťam, že sú aj také spoločenstvá, ktoré majú málo, do 50 spoluvlastníkov. Inak sa rátajú v stovkách a na Záhorí figurujú také, ktoré majú vyše tritisíc spoluvlastníkov.

Takto majú problém prijímať rozhodnutia na valných zhromaždeniach?
Čím je viac spoluvlastníkov, tým ťažšie sa zvolávajú, ťažšie prijímajú rozhodnutia.

Zmení sa to novelou zákona? Uľahčila rozhodovanie v spoločenstvách?
Novela zákona hovorí, že spoločenstvo nemôže prekročiť základné pravidlo, keď o zásadných veciach, ako je napríklad hospodárenie spoločenstva, zakladanie, zrušenie, vstup do obchodnej spoločnosti alebo družstva, musia rozhodnúť vlastníci. Nikdy sa nemôže stať, že z rozhodovania budú vylúčení tí, ktorí majú minimálne podiely na majetku spoločenstva. Nikdy sa nemôže stať, že o vlastníctve menšiny rozhodne vlastníctvo väčšiny. Vlastnícke právo každého je rovnocenné. Modelovať sa to dá tam, kde si povedia, že o určitých veciach sa dá rozhodovať aj na mimoriadnom zhromaždení. Alebo sa dajú vylúčiť z hlasovania štát a nezistení vlastníci, ktorí sú vlastne neaktívni. Vylúčiť sa dajú aj neprededené podiely a podiely spoločenstva samotného.

Teda urbárske celky sa podľa vás rešituovať nemali?
Je to relatívne. Zatiaľ vo väčšine spoločenstiev ide o efektívny systém hospodárenia na vlastnícky veľmi rozdrobených pozemkoch. Zákonodárca mal už pri vrátení držby či vlastníctva predpokladať, že s generáciami bude postupne počet spoluvlastníkov narastať. Nepriamo úmerne tým klesá počet tých, ktorí sú ochotní zúčastňovať sa života spoločenstva. Dnes ľudia utekajú do miest, nemajú záujem o život na vidieku. Ak podielnici odídu do miest, mimo republiky, nebudú sa zúčastňovať života v pozemkovom spoločenstve. Takto dospejeme k tomu, že žiadne spoločenstvo za niekoľko rokov nebude fungovať a štát bude musieť zasiahnuť radikálnejšie. To si mal uvedomiť zákonodárca u nás ešte 90. tych rokoch tak, ako v Maďarsku.

Pred podpisom zmluvy dbajte na každý detail
Kúpna zmluva
Pri kúpe lesného pozemku narazíte na špecifiká. Upozorňuje na ne advokátka Jana Marenčíková.

Rôzne formy vlastníctva
Vlastník môže mať lesný pozemok vo výlučnom vlastníctve, čo je na liste vlastníctva vyznačené podielom 1/1, alebo v spoluvlastníctve, ktoré má dve podoby: môže ísť o podielové a bezpodielové spoluvlastníctvo – existuje výlučne medzi manželmi a len za trvania manželstva – manželia sú na liste vlastníctva uvádzaní spoločne s tým, že k ich menám je priradený jeden podiel 1/1. Lesné pozemky sú najčastejšie v podielovom spoluvlastníctve. Urbárske majú špecifickú formu vlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti. Pri podielovom spoluvlastníctve patrí tá istá vec vlastnícky viacerým subjektom, pričom účasť každého z nich na spoluvlastníckom vzťahu je vyjadrená určitým podielom. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (teda podiel nemožno chápať ako nejakú reálnu deliteľnú časť spoločnej veci).

Výška spoluvlastníckeho podielu
Mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, možno určiť v kúpnej zmluve, závete, ale aj právnym predpisom a tiež rozhodnutím súdu, napríklad rozhodnutím notára ako súdneho komisára pri vysporiadaní dedičstva. Práva a povinnosti vo vzájomnom vzťahu spoluvlastníkov týkajúce sa hospodárenia so spoločnou vecou sú ovládané zásadou väčšinového princípu. Znamená to, že o hospodárení so spoločnou

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.