Prečo vlastne kedysi vznikli urbárske pozemkové spoločenstvá?
V čase, keď sa zakladali, bolo nevoľníctvo už na ústupe. Aby sa naďalej neudržiavalo zemepanské vlastníctvo, keďže na 90 percentách plochy už v tom čase hospodárili sedliaci a na réžiu života a nákladov zemepánovi v podstate stačila malá plocha. Vtedy sa urbárskymi tereziánskymi reformami rozhodlo, že časť pôdy, ktorá bola vo vlastníctve zemepána, sa prenechá do vlastníctva sedliakom. Týmto sa zemepáni vzdali určitých plôch poľnohospodárskych, lesných a pasienkov. Proces sa ďalej vyvíjal v 19. storočí. Formy urbárskych vlastníckych vzťahov sa rozrástli. Vznikali nielen pozemkové spoločenstvá, ale aj lesné spoločenstvá, pasienkové, komposesoráty, želiarske a ďalšie subtypy. Pred koncom Uhorska dochádzalo k ich unifikácii.

S akým cieľom sa zakladali?
Cieľom bolo, aby kolektív sedliakov, ktorý tvoril v zásade jednu dedinu, vlastnil časť chotára. Keďže uhorské právo bolo založené na tom, že dedia vždy všetci synovia po poručiteľovi, na rozdiel od rakúskeho, kde dedí prvý, najstarší syn, tak v Uhorsku dochádzalo k značnému rozdrobovaniu vlastníctva týchto pozemkov. Preto dnes máme v urbároch stovky a niekde aj tisíce spoluvlastníkov. Udržiavali sa takto počas prvej republiky, počas Slovenského štátu a takto sa aj v roku 1948 znárodnili. V niektorých prípadoch sa odnímalo vlastníctvo, ale vo väčšine sa odnímala len držba. Po revolúcii v roku 1989 sa pozemky začali v reštitúcii vracať. Opäť sa obnovovali držiteľské a vlastnícke vzťahy.

Ako to bolo napríklad v Maďarsku, keďže aj tam platilo v minulosti uhorské právo? Tiež sa vracali pozemky?
Ani v Maďarsku, ktoré bolo nástupníckym štátom uhorského práva, ani v Sedmohradsku, ani v Burgenlande, ani v Slavónsku a ani vo Vojvodine sa také pozemky nereštituovali. V Maďarsku bývalí vlastníci urbárskych pozemkov nedostali pozemok, ani finančnú náhradu, ani náhradný pozemok. Dostali body a mohli ich premeniť na podiely v družstve, na akcie v akciovej spoločnosti, a to podľa toho, kto bol v tom čase vlastníkom daných pozemkov. Už vtedy vedeli, že ak sa takéto pozemky budú reštituovať v podmienkach dedičského práva, budú sa ďalej vlastnícky deliť.

Nebolo to podľa vás rozumné riešenie?
Nie, ak sa pozemky v reštitúciách vrátili 300 ľuďom, dnes sa ich počet rozrástol. Pripúšťam, že sú aj také spoločenstvá, ktoré majú málo, do 50 spoluvlastníkov. Inak sa rátajú v stovkách a na Záhorí figurujú také, ktoré majú vyše tritisíc spoluvlastníkov.

Takto majú problém prijímať rozhodnutia na valných zhromaždeniach?
Čím je viac spoluvlastníkov, tým ťažšie sa zvol...