15.08.2018, 00:00

Osem vecí, ktoré zasiahnu urbariáty

Nové zmluvy, nové termíny, ktoré treba dodržať. Vlastníkom podielov v urbariátoch ich určila novela zákona. Postupne si budú musieť prispôsobiť dokumenty. Novinkou tiež je, že si už môžu oddeliť časť pozemku od spoločnej, doteraz nedeliteľnej nehnuteľnosti. Tu sú ďalšie.

les, drevo, ťažba dreva
Zdroj: Dreamstime

Rovnocenné vlastníctvo
1. Vlastníci väčšinových podielov nemôžu pripraviť o podiely majiteľov menšinových podielov.
O zásadných veciach, ako sú napríklad hospodárenie spoločenstva, zakladanie, zrušenie pozemkového spoločenstva, vstup do obchodnej spoločnosti alebo družstva, o tom musia rozhodnúť vlastníci. Nemôže sa stať, že z rozhodovania budú vylúčení tí, ktorí majú minimálne podiely na majetku spoločenstva. „Vylúčené je, aby o vlastníctve menšiny rozhodli majitelia väčšinových podielov. Vlastnícke právo každého je rovnocenné,“ podčiarkuje Martin Illáš z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Modelovať sa to dá tam, kde zákon stanovuje, že o určitých veciach sa dá rozhodovať aj na mimoriadnom zhromaždení.

K jednoduchšiemu rozhodovaniu prispieva aj to, že zákon z hlasovania umožnil vylúčiť štát a nezistených vlastníkov, ktorí sú vlastne neaktívni. Vylúčiť sa majú aj neprededené podiely. „Nezistení vlastníci sa dajú vylúčiť z rozhodovania už od roku 2014, keď zákon určil, že v tom, čím disponuje Slovenský pozemkový fond, to znamená štátnou pôdou a pôdou nezistených vlastníkov, sa zúčastní rozhodovania v spoločenstve len v piatich prípadoch. Malo sa tak dosiahnuť, aby rozhodovanie vo všetkých ostatných otázkach patrilo aktívnym zisteným vlastníkom,“ objasňuje Illáš. Štát, ktorý v spoločenstvách zastupuje Slovenský pozemkový fond, a ten zastupuje aj nezistených vlastníkov, robí len to, čo mu zákon prikazuje alebo dovoľuje. „Nepodniká a sám nemôže podiely štátne ani nezistených vlastníkov užívať. Fond aj naďalej bude môcť hlasovať len v určených prípadoch. V ostatných prípadoch sa do základu, z ktorého sa počíta uznášaniaschopnosť, hlasy fondu ani nezapočítajú,“ vraví Illáš.


Obmedzené rozhodovanie štátu
2. Pri rozhodovaní sa obmedzuje postavenie štátneho podniku Lesy SR ako správcu štátneho lesného majetku.
Štátny podnik ako správca štátneho lesného majetku má obmedzené postavenie v tých pozemkových spoločenstvách, ktoré nemajú urbárske alebo majú iba urbárske, ale viaceré spoločne obhospodarované nehnuteľnosti – teda samostatné vlastnícke celky, nie podiely, ako je to v klasickom urbariáte. Podľa doterajšej úpravy mali Lesy SR rovnaké postavenie ako ktorýkoľvek iný člen. Ich postavenie je už obmedzené tak, ako je obmedzené postavenie Slovenského pozemkového fondu.

Neprededené podiely
3. Uľahčuje sa rozhodovanie tým, že sa nepočítajú ani vlastníci tých podielov, ktoré nie sú prededené.
Nejde o nezistených vlastníkov, ale o zistených, ktorí zomreli. Ide, ako vysvetľuje Martin Illáš, o prípady, keď sa dedičské konanie neúmerne dlho naťahuje. „Môže to byť preto, lebo sa dedičia nevedia dohodnúť alebo nechcú prevziať dedičstvo.“ Komplikované dedičské konania sa ťahajú aj roky a spoločenstvo tak nevie, kto je legitímny nástupca a komu má posielať pozvánky na valné zhromaždenia. Nevie, komu má vyplácať podiely na zisku. „Takto každé spoločenstvo, ktoré pristúpi k hlasovaniu, zoberie do úvahy všetky hlasy, od ktorých odpočíta všetky hlasy neprededených majetkových podielov, všetky hlasy, ktoré patria spoločenstvu ako právnickej osobe, lebo ani tieto sa nezohľadňujú, a vo väčšine hlasovaní odpočíta aj hlasy Slovenského pozemkového fondu a štátneho podniku Lesy SR.“ Takto podľa Illáša dostane sto percent ako základ hlasovania. „Ľahšie sa tak prijmú rozhodnutia,“ zdôrazňuje.

Nefunkčné výbory
4. Funkčné sa v obmedzenej miere stanú aj spoločenstvá, v ktorých nie je schopný pracovať výbor ani dozorná rada.
Doterajšia právna úprava hovorí, že minimálny počet členov výboru je päť a ak výbor tento počet nemá a valné zhromaždenie chýbajúcich nezvolilo alebo jeho volebné obdobie uplynulo, výbor je nefunkčný a spoločenstvo nemá štatutárny orgán, a teda nemôže konať. Novela prináša, ako upozorňuje ďalej Illáš, v tomto smere niekoľko opatrení. „V prvom rade definuje, kedy je výbor nefunkčný. Ide o taký, ktorý už volebné obdobie prekročil, alebo ak nemá dostatočný minimálny počet členov. Znížili sme ho na tri osoby. Ak je nefunkčný, tak v tom čase môže podniknúť kroky len v troch prípadoch: plniť si daňové povinnosti za spoločenstvo, vykonať kalamitnú ťažbu a urobiť kroky k zvolaniu valného zhromaždenia za účelom voľby nového výboru. Inak nesmie robiť nič ani rozdeľovať zisk.“ Ak teda valné zhromaždenie výbor nezvolí, ľudia nebudú mať zisky. Takto sú podľa Illáša motivovaní, aby sa zmobilizovali.

Mimoriadne valné zhromaždenie
5. Výbor sa môže voliť aj na mimoriadnom valnom zhromaždení.
V prípade, že valné zhromaždenie riadne zvolané nebolo uznášaniaschopné, nebola teda prítomná ani nadpolovičná väčšina hlasov potrebná na rozhodnutie či voľbu výboru, môže sa zvolať mimoriadne valné zhromaždenie. „Na mimoriadnom valnom zhromaždení sa hlasuje už nadpolovičnou väčšinou prítomných členov pozemkového spoločenstva, tá môže výbor zvoliť,“ upozorňuje Illáš. V podstate takto len malá časť prítomných podielnikov, ktorí sú aktívni a zídu sa, môže zvoliť nový výbor pozemkového spoločenstva. Zákon takto núti podielnikov v súkromných lesoch, aby aktívne pristupovali k svojmu majetku. Treba si podľa Illáša uvedomiť,

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.