Na vybavenie potrebných povolení majú naše úrady určené termíny. Poslednou novelou zákona o službách zamestnanosti z mája tohto roka sa mal zjednodušiť prístup občanov tretích krajín na slovenský pracovný trh. Najmä k zamestnaniam, pri ktorých úrady práce evidujú nedostatok pracovnej sily, a v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod päť percent.
Podobná zvýhodnená úprava legislatívy platí od mája minulého roka aj pre prístup občanov tretích krajín na slovenský pracovný trh na účely vykonávania sezónneho zamestnania či vnútropodnikového presunu.
„Sezónne zamestnanie, teda činnosť viazanú na určité obdobie roka, môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať na našom území v rozsahu najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,“ upozorňuje Ladislav Kerekeš, hovorca Národného inšpektorátu práce. Ide o práce v odvetví poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, v priemyselnej výrobe, v stavebníctve a v odvetví ubytovacích a stravovacích služieb.
Vnútropodnikový presun, teda dočasné vyslanie štátneho príslušníka tretej krajiny od zamestnávateľa usadeného v treťom štáte k slovenskému zamestnávateľovi, ktorý patrí tej istej skupine podnikov, sa vzťahuje na vedúcich zamestnancov, odborníkov a zamestnancov stážistov, ktorí tak môžu u nás vykonávať prácu počas obdobia až troch rokov.
„Samozrejme, vo všetkých týchto prípadoch musia slovenskí zamestnávatelia splniť podmienky ustanovené zákonom o službách zamestnanosti,“ vraví Kerekeš.
Podľa Nikoly Richterovej, manažérky portálu Profesia.sk, je veľký predpoklad, že firma, ktorá hľadá cudzincov, ich nebude hľadať na slovenskom pracovnom webe. „Využíva skôr podobné možnosti v daných krajinách, prípadne personálne agentúry,“ myslí si. Zhruba 13 percent ponúk na tomto portáli je v anglickom jazyku a v požiadavkách nie je uvedené ovládanie slovenského jazyka. Z toho možno podľa Richterovej usúdiť, že chcú osloviť aj iných, než Slovákov.
Zverejnenie mzdy
Zamestnávatelia už niekoľko mesiacov musia v inzerátoch zverejniť základnú zložku mzdy nielen pri ponukách práce pre našich občanov, ale aj pre cudzincov z tretích krajín mimo únie.
Pracovné a mzdové podmienky by si nemali ničím líšiť od podmienok, ktoré majú naši občania. Zákonník práce a aj ďalšie predpisy sú záväzné pre všetky kategórie zamestnancov.
Inšpektoráty práce môžu zamestnávanie štátnych príslušníkov tretej krajiny bez potrebného povolenia potrestať pokutou od dvetisíc až do dvestotisíc eur. „Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac ľudí súčasne, pokutou bude najmenej päťtisíc eur. Aj zamestnanec sa dopúšťa priestupku nelegálnej práce, za ktorý mu môže byť uložená pokuta do 331 eur. Ak sa však taký zamestnanec zdržiava na našom území nelegálne, trestom za jeho nezákonný pobyt môže byť administratívne vyhostenie,“ upozorňuje Kerekeš.
___________________________________________________
Kreatívne prostredie
V Bratislave je jedno z dvoch desiatok globálnych vývojových centier softvérovej spoločnosti SAP. Je preto podľa generálneho riaditeľa SAP Labs Slovakia Jána Ružarovského úplne bežné, že v ich spoločnosti pracujú ľudia z mnohých krajín nielen z Európy, ale aj Ázie či Latinskej Ameriky. „Takáto komunita vytvára vynikajúce kreatívne prostredie. Ľudia z iných kultúr a prostredia majú na niektoré veci odlišný pohľad a ponúkajú iné riešenia problémov, ktoré by nám Stredoeurópanom možno nikdy nenapadli,“ vraví Ružarovský. To je aj jeden z dôvodov, prečo firma podporuje príchod kolegov zo zahraničia. Slováci, ktorí v nej pracujú, môžu naopak často chodiť na stáže do cudziny, či sa tam dokonca môžu aj dlhodobo premiestniť. Netreba podľa Ružarovského zabúdať na fakt, že na Slovensku je dosť veľký problém nájsť vhodných odborníkov na často veľmi špecifické vývojárske pozície, ktoré obsadzujeme. „Pre nás je z týchto dôvodov možnosť pracovať so zahraničnými kolegami veľmi vítaná.“