12.09.2018, 00:00

Bývanie v záhradkárskej osade. Áno alebo nie?

V lokalitách s nízkou ponukou stavebných pozemkov, akou je napríklad Bratislava, slúžia na výstavbu rodinných domov často záhrady alebo pozemky v záhradkárskych osadách.

hypotéka, stavba, bývanie
Zdroj: Dreamstime

Viaceré pozemky, ktoré sa nachádzajú v rekreačných alebo záhradkárskych oblastiach, sú v inzercii uvádzané ako stavebné pozemky, čo nie je správne, lebo kupujúci môže byť uvedený do omylu. Na Slovensku je približne tisíc záhradkárskych osád a vyše tretina nemá vysporiadané pozemky. „Cena pozemkov určených na výstavbu je výrazne vyššia ako cena záhrad, dôvodom je absencia infraštruktúry a občianskej vybavenosti,“ uviedol predseda Správnej rady Združenia realitných kancelárií Slovenska Marek Šubrt.

Čo je potrebné
V niektorých mestách si pozemok ani nemôžete kúpiť do osobného vlastníctva, môžete si ho iba dlhodobo prenajať, čo by malo byť tiež uvedené v inzeráte. Prípadne ste vlastníkom pozemku iba pod chatkou, ale nie už v jej okolí. Čiže, ak by ste chceli pristaviť, máte problém. „Pred kúpou pozemku je dobré mať k dispozícii geometrický plán najlepšie nie starší ako 10 rokov. Stáva sa, že v minulosti pozemky neboli správne zamerané a ploty nie sú správne osadené,“ vysvetľuje Peter Drábek z realitnej kancelárie Polis RK.

Záhrady, záhradkárske a chatové osady sú záhradkársky využívané územia s rôznou mierou zastavanosti pozemkov, preto je potrebné vedieť pre danú lokalitu informáciu z územného plánu, aká môže byť maximálna zastavaná plocha pozemku určená pre stavbu. „Okrem iného je potrebné mať aj povolenie od pozemkového úradu na preklasifikovanie druhu pozemku na zastavanú plochu. Keby bolo dané územie napríklad chránenou prírodnou oblasťou, povolenie nedostanete,“ upozorňuje Peter Drábek. Preverte si aj vlastníka prístupovej cesty. Keďže niektoré záhradkárske oblasti sa vyskytujú v ťažko prístupnom teréne, môžete mať problém aj so zháňaním stavebných firiem. Buď vás odmietnu, alebo si za dopravu priplatíte.


Bývanie v záhradkárskej osade
Väčšina chát a rekreačných objektov nie je pripojená na verejnú kanalizáciu, lebo tá nie je v záhradách ani vybudovaná, preto sa treba spoľahnúť na vlastnú žumpu alebo čističku odpadových vôd a dúfať, že všetci vaši susedia a záhradkári sa budú správať zodpovedne a nebudú vypúšťať odpadovú vodu len tak na ulicu alebo do blízkeho potoka. Splašky totiž môžu kontaminovať napríklad i vašu vodu v studni.

Ľudia bývajúci v záhradkárskych osadách môžu mať ťažkosti s vybavením trvalého pobytu. Závisí to od územného plánu konkrétneho sídla. Z toho vyplýva aj problém s doručovaním pošty alebo zásielok od kuriéra. Trvalý pobyt môže zahrať do karát aj pri umiestňovaní dieťaťa do materskej školy. Ak má napríklad trvalý pobyt v Petržalke a býva v záhradkárskej oblasti v Dúbravke, tak ho do najbližšej štátnej škôlky väčšinou pre nedostatok miesta jednoducho nezoberú. Rodičia musia platiť súkromné zariadenie alebo dieťa voziť tam, kde má oficiálny trvalý pobyt.

Ak sa zmení funkcia objektu z rekreačného na obytný, pre obec to znamená, že musí zabezpečiť odvoz odpadu, čo nie je kvôli nekvalitnej cestnej komunikácii také jednoduché. Bežná rodina vyprodukuje pomerne dosť odpadu. Niečo sa dá riešiť kompostovaním, separovaný zber a bežný odpad však treba vyhadzovať niekam inam. Pravidelné vozenie smetí v aute je nepríjemné z hľadiska manipulácie i zápachu.

Ceny pozemkov
Najväčšia výhoda a dôvod, prečo si ľudia kupujú pozemky v záhradkárskych osadách, je výrazne nižšia cena oproti cenám pozemkov v obci. Môže ísť pritom aj o 70 percent nižšiu cenu, ako by bola cena porovnateľne veľkého pozemku v obci s infraštruktúrou. Pre niekoho to môže byť otázka bývania či nebývania v rodinnom dome v obci, a nie v ťažšie dostupných satelitoch mimo mesta.
Zdroj: ZoznamRealit.sk

Poplatok za komunálny odpad

Zákon o odpadoch stanovuje jednotlivé kritériá určenia sadzby poplatku za odpady a ich minimálne a maximálne hodnoty. Výška je určená za jeden liter, kubický decimeter alebo jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných odpadov. Rovnako je určená minimálna a maximálna sadzba za osobu a kalendárny deň.

Obec si môže určiť vo svojom všeobecne záväznom nariadení svoju sadzbu poplatku v rozsahu stanovenom zákonom. V prípade, ak poplatok nestanoví, platí sa v najnižšej sadzbe uvedenej v zákone. Ak je v obci zavedený množstvový zber odpadu, obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením k 1. januáru zdaňovacieho obdobia rôzne sadzby poplatku za liter, kubický decimeter, respektíve kilogram odpadu, a to v rozsahu dolnej a hornej výšky poplatku, v závislosti od objemu zbernej nádoby a frekvencie odvozov odpadu.

Podľa aktuálneho znenia zákona je sadzba poplatku:

najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura za jeden liter alebo kubický decimeter komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu

najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1659 eura za jeden kilogram komunálnych odpadov vrátane drobných stavebných odpadov, ak v obci nebol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu,

najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň,

najmenej 0,015 eura a najviac 0,078 eura za kilogram drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín, ak v obci bol zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu.

Kauza vyhnala záhradkárov z pozemkov
Záhradkové osady sa u nás riešia už 27 rokov, od roku 1991, keď bol prvýkrát prijatý zákon o pôde. Už máme rok 2018 a veľa záhradkových osád nie je a obávam sa, že ani nebude vysporiadaných, vraví Juraj Korček, tajomník Slovenského zväzu záhradkárov.

Stav niektorých osád je katastrofálny. Čomu to pripisujete?
Po rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva sú postavené podmienky tak, že záhradky by museli dávať zlaté vajcia, aby sa to tým dôchodcom oplatilo kúpiť za trhové ceny. Oni ani nie sú v stave uhradiť nielen ceny, ktoré od nich vlastníci požadujú, ale ani nájomné za to, že ich pozemky užívajú. Vlastníci majú na niekoľko rokov zaburinenú pôdu. Ľudia, ktorí ich pozemky užívali, si v minulosti pozemky zrekultivovali. Napriek tomu, že máme legislatívu, podľa ktorej by sa mali zanedbané pozemky sankcionovať, zákony, ktoré postihujú neobrábanie poľnohospodárskej pôdy, vidíme okolo množstvo zaburinených pozemkov. V Bratislave na Poliankach bola jedna veľká záhradková osada, v lokalite sa nemôže realizovať žiadna výstavba kvôli elektrickým stožiarom a vysokému napätiu. Dnes sa toto územie stalo rajom bezdomovcov. Keby to bola moja pôda a na nej by sa usídlil bezdomovec, postarám sa o to, aby v čo najkratšom čase odtiaľ odišiel.

Mnohé záhrady sú osídlené a susediace pozemky nemajú pána. Takže tým aktívnym záhradkárom to znepríjemňuje život. Dá sa s tým niečo robiť?
A nielen to, mnohé pozemky skupujú rôzni špekulanti. Dnes už neplatí, ako to bolo v minulosti, že sa prideľovali pozemky len do určitej výmery. Tento trend už so záhradkárčením nemá nič spoločné. Vzťah k záhradkárom sa kolísal podľa stavu na politickej scéne. Najskôr sa preferovali užívacie vzťahy, potom vlastnícke a napokon prišiel nález Ústavného súdu a po ňom rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.

A to bol ten prelomový rozsudok, podľa ktorého sa musela upraviť legislatíva odpredaja záhradiek. Záhradkári si ich dovtedy odkupovali za úradné, nízke ceny. Po rozsudku v Štrasburgu tieto ceny stúpli a v podstate vyhnali záhradkárov z osád. Ako to vidíte s odstupom času?
Pôvodné poslanie záhradkárov obrábať si svoje políčka sa vytratilo. Dnes sa vyhlasujú mnohé výrobky za slovenské, lebo ich také chceme mať. Čo je však katastrofálne, ľudí sme takto odnaučili od poctivej práce. Málokto z mladých je ochotný hrbiť sa v záhradke.

Práve viacerí ani nemajú predstavu, ako kedysi záhradkové osady vznikali. Mohli by ste im to pripomenúť?
Kedysi predpisy určovali, aká nevhodná na obrábanie musela byť pôda, aby ju vôbec záhradkári mohli dostať do užívania. Musela byť nedostupná, kamenistá, išlo o tie najhoršie pozemky. Potom po reštitúciách sa pozemky vrátili vlastníkom a najviac na celý tento proces doplatili záhradkári. Nemohli vtedy stavať na cudzom pozemku, mohli si zriadiť len dočasné stavby. Mnohí to porušili, domnievali sa, že socializmus potrvá večne. Takto sa dostali do štádia, keď museli stavby zbúrať na vlastné náklady. Mladšia generácia si predstavuje záhradkára tak, že dostane od rodičov niečo. Vykosí si pozemok, v najlepšom prípade zasadí trávu, vyhradí miesto na opekanie a zábavy a takto to funguje. Nechcem to generalizovať, ale väčšina už kalkuluje s tým, že za pár centov si kúpi zeleninu v supermarkete. Načo by sa teda namáhali.

Predsa len, váš zväz záhradkárov pôsobí už roky a robíte aj zaujímavé akcie. Nezmení sa teda nazeranie na pestovateľské tradície Slovákov?
Pestujem v našich členoch, že skutočne má hodnotu to, čo si doma dopestujú. Nemáme dosah na legislatívu, sme napádaní z každej strany, že sme akýsi pohrobok socializmu. Onedlho oslávime sto rokov od založenia Slovenskej ovocinárskej spoločnosti ako predchodcu Slovenského zväzu záhradkárov. Azda záhradkárčenie neustúpi trhu. Nikdy som nepredpokladal, že aj zo vzťahu k takej veci, ako je príroda a záhradkárstvo, k zemi, sa dá urobiť jedno obrovské politikum. Veď ako sa dnes dá najlepšie zarobiť na pozemku? Kúpite poľnohospodársku pôdu a dosiahnete, aby sa prekvalifikovala na stavebný pozemok. Cena tak stúpne aj o dvesto, tristo percent.

Zo sporov profitujú štát a advokáti. Dala sa nejako celá kauza so záhradkármi na jednej strane a vlastníkmi na strane druhej riešiť?
Ide dnes už o najslabšiu sociálnu skupinu, ktorá tu existuje. Záhradkári sa vzhľadom na pokročilý vek nevedia brániť. Slovenský pozemkový fond mal na začiatku toľko voľnej pôdy, že ju mohol ako náhradu previesť na pôvodných vlastníkov pozemkov v záhradkových osadách. Celková výmera pôdy, na ktorej boli záhradkové osady, bola okolo päťtisíc hektárov, bolo to 22 stotín percenta z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Záhradky kedysi užívalo okolo stotisíc záhradkárov.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.