Ústavné právo Spojených štátov dáva moc uvaľovať akékoľvek dane jedine do rúk Kongresu. Americká ústava považuje clá za nepriamu formu zdanenia. Preto každé zavedenie ciel, kvót alebo ďalších obmedzení obchodu musí podliehať schváleniu Kongresom. Určuje to prvý článok v americkej ústave. Počas posledných 50 rokov však Kongres previedol väčšinu obchodných právomocí v oblasti obchodnej politiky na prezidenta. Z dôvodu dynamickému vývoju ústavného práva v USA a silnej ústavnoprávnej tradícii má tak prezident oveľa viac kompetencií vo vzťahu k zavádzaniu ciel než v minulosti.

Na základe paragrafu 232 zákona o rozvoji obchodu z roku 1962 začalo koncom roka 2017 ministerstvo hospodárstva Spojených štátov vyšetrovať „implikácie importu ocele a hliníka na národnú bezpečnosť Spojených štátov“. Tak to uvádza oficiálne odôvodnenie v rezolúcii, ktorú prijala Trumpova administratíva. Prijala sa na základe výsledku vyšetrovania a právneho posúdenia zavedenia ciel na dovoz ocele a hliníka. Vyšetrovanie viedlo zákonodarcov k záveru, že sa musia prijať kroky smerujúce k navráteniu americkej výrobnej kapacity na prijateľnú úroveň. Jedna skupina odporúčaní, ktorú ministerstvo hospodárstva predložilo prezidentovi Trumpovi v súvislosti so zvýšením výrobnej kapacity americkej ekonomiky pri využívaní ocele a hliníka, smerovala k zavedeniu ciel a hospodárskych kvót. Pocit mnohých Američanov, že ich vykráda Čína, sa tak pretavil do prvých výstrelov v obchodnej vojne.

Clá a kvóty
Americký protekcionizmus sa v posledných mesiacoch stále stupňuje. Zvyšuje to obavy trhov z eska...