06.11.2018, 18:00

Majetok rozbíja manželstvo aj vzťahy s deťmi. Na toto si dávajte pozor

Spoluvlastníctvo je vždy zdrojom problémov. Ako ich riešiť, aby medzi deťmi a rodičmi nezostalo na dlhé roky ticho? Aby sa súrodenci nerozhádali? A manželia nejatrili rany po rozvode? Návod, ako na to, sa dočítate v stredu 7. novembra v Hospodárskych novinách. Dozviete sa veľa o riešení rôznych situácií.

Majetok rozbíja manželstvo aj vzťahy s deťmi. Na toto si dávajte pozor
Zdroj: Zdroj: Dreamstime

Príklad prvý:
Rodičia sa už počas života rozhodnú rozdeliť byt, pôdu, ale aj hnuteľné veci, napríklad automobil, podiel v podniku medzi svoje deti. Aké situácie môžu vzniknúť a ako sa riešia v praxi, aby nebolo ukrátené ani jedno z detí? Každý rodič by mal mať jasno v tom, čo chce delením svojho majetku dosiahnuť. Predovšetkým by mal zohľadniť, čo ktoré dieťa už od neho dostalo, čo chce dať tomu, kto sa o neho postará v chorobe a starobe. Právna úprava nepozná rozdiel medzi pomáhajúcim potomkom a potomkom, ktorý sa o rodiča nezaujíma. Najlepšie urobí rodič, ak spíše závet.

Príklad druhý:
Kameňom úrazu je, ak spolu žijú dvaja ľudia bez toho, aby uzatvorili manželstvo. Nadobúdajú majetok, platia spoločne účty. Akú dohodu by mali uzatvoriť aj pre prípad, že dôjde k sporom alebo k úmrtiu jedného z nich? Keďže u nás neexistuje iný podobný majetkový režim partnerov ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v zásade platí, že ak neuzatvoria manželstvo, obaja nadobúdajú veci, či už hnuteľné alebo nehnuteľné, do podielového spoluvlastníctva. Preto je dobré, ak veci kupujú, majú doklady a prípadne podpíšu dohodu, kto čo nadobudol, kúpil alebo zaplatil. Ak jeden z nich zomrie, druhý partner nededí ako manžel v prvej či druhej dedičskej skupine. Dedičom celého či niektorého majetku sa, naopak, stane partner v situácii, keď jeden z partnerov ustanoví druhého partnera za dediča závetom. Ale len za predpokladu, že nemá neopomenuteľných dedičov,“ upozorňuje Dorič.

Príklad tretí:
Dvaja vlastníci z troch vlastnili pôdu o veľkosti podielu 11/12. Tretí vlastník o veľkosti podielu 1/12 nekomunikoval, a hlavne sa o nič nechcel starať, nič platiť. Dvaja väčšinoví vlastníci sa rozhodli pre obnovu spoločného pozemku. Plánovali urobiť stavebné úpravy, vymeniť oplotenie, vybudovať nové parkovacie miesta, novú prístupovú cestu. I keď ako väčšinoví vlastníci mali právo na úpravy, na úradoch sa stretli „so skostnateným postupom úradníkov“, ktorí chceli súhlas všetkých vlastníkov. Nakoniec sa ale všetci dohodli a podielové spoluvlastníctvo rozdelili Dohodou o vysporiadaní. Asi pol roka trvalo, kým sa dohodli na správnom a funkčnom rozdelení pozemku. Teraz si každý gazduje na svojom.

Viete, ako spísať podobnú dohodu a čo má obsahovať? Kto má predkupné právo a čo musí urobiť vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom? Čítajte v stredu 7. novembra v Hospodárskych novinách.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.