02.02.2019, 00:00

Slováci míňajú na kultúru a rekreáciu najviac spomedzi krajín V4

Od roku 2007 klesajú v rámci krajín Európskej únie výdavky domácností na kultúru a rekreáciu.

Slováci míňajú na kultúru a rekreáciu najviac spomedzi krajín V4

Podľa posledných údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat minuli na tieto účely Európania za rok 2017 viac ako 710 miliárd eur, čo predstavuje 4,6 % z únijného hrubého domáceho produktu. V prepočte to vychádza na 1400 eur ročne na jedného obyvateľa. Kým v roku 2007 výdavky na rekreáciu a kultúru tvorili vyše 9 % z celkových mesačných výdavkov domácností, v roku 2017 to kleslo na 8,5 %.

Paradoxne práve na Slovensku výdavky na rekreáciu a kultúru od roku 2007 rástli, a to ako v jednej z mála európskych krajín. Slovensko sa dostalo do top európskej päťky, pričom v rámci krajín V4 práve Slováci míňajú na kultúru a rekreáciu najviac peňazí.

„Za ostatných viac ako 10 rokov pozorujeme na Slovensku mierne citeľný nárast cien v segmente rekreácia a kultúra. Súvisí to aj s tým, že sme mali vyššie daňové zaťaženie ako ostatné krajiny. Mnohé štáty práve DPH na tento segment v posledných rokoch znižovali. Dlhé roky sme mali druhú najvyššiu 20-percentnú DPH po Dánoch, ktorý majú v tomto segmente daň na úrovni 25 %,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Od začiatku tohto roka na Slovensku platí znížená daň z pridanej hodnoty na  ubytovacie. 10-percentná sadzba sa vzťahuje na hotelové a turistické ubytovacie služby, kempy, ale aj na ubytovanie na internátoch a robotníckych ubytovniach. Dánsko (11,5 %) a Švédsko (11 %) míňajú spomedzi krajín EÚ najviac peňazí práve na rekreáciu a kultúru, Gréci, naopak, míňajú najmenej, a to na úrovni 4,6 %. Menej vynakladajú na rekreáciu a kultúru v porovnaní so Slovenskom v Rakúsku (10 %), v Českej republike (9 %), Poľsku (8 %) či Maďarsku (7,2 %).

Slovensko je naprieč všetkými segmentmi ôsmou najlacnejšou krajinou v rámci EÚ. „Ak sa pozrieme na jednotlivé segmenty spotrebného koša, tak najviac sme za posledné roky poskočili v tabuľke v prípade oblečenia a obuvi. Treba však povedať, že Eurostat robil toto porovnanie k celkovému priemeru EÚ, a v tomto prípade je spotrebiteľský kôš za sledované obdobie 2000 až 2017 drahší a aj jednotlivé segmenty v ňom. V rámci 28 krajín EÚ sme  v prípade oblečenia a obuvi na 15 mieste, pričom sme tesne nad priemerom EÚ. Pritom v roku 2003 sme boli ešte na štvrtom mieste- ceny boli o takmer 16 % nižšie ako priemer EÚ,“ doplnila Buchláková.

Je to spôsobené zrejme tým, že v ostatných krajinách tento segment spotrebného koša zlacňoval. Najvyššie ceny oblečenia a obuvi majú v porovnaní s priemerom EÚ Švédi. Výraznejšie draželi aj potraviny, čo je zrejme spôsobené takisto ako v prípade oblečenia a obuvi, že v ostatných krajinách ich ceny išli nižšie ako u nás, prípadne majú nižšiu DPH na potraviny. Nárast v tabuľke v porovnaní s priemerom EÚ za ostatné roky je spôsobený aj tým, že v rámci EÚ pribudli krajiny, ktoré boli chudobnejšie, a preto ten posun na vyššie pozície v cenách.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.