12.02.2019, 00:00

Fico by nebol prvý politik na čele Ústavného súdu

Na čele Ústavného súdu už stáli aj politici. Či bude Robert Fico štvrtým predsedom tejto inštitúcie, ukážu najbližšie týždne.

Fico by nebol prvý politik na čele Ústavného súdu
Zdroj: TASR/Jakub Kotian

Výrazne zasiahla do vytvárania krátkej ústavnoprávnej tradície na Slovensku s možným ďalekosiahlym dosahom na ústavné právo u nás. Reč je o poslankyni za Most Irén Sárközy. Tá v ústavnoprávnom výbore nahradila ústavného právnika Petra Kresáka, ktorý sám kandiduje na ústavného sudcu a pre konflikt záujmov sa vzdal členstva vo výbore, ktorý kandidátov hodnotí. Poslankyňa Sárközy totiž prevážila misky váh vo výbore v prospech uznania praxe Roberta Fica. Najdlhšie pôsobiacemu predsedovi vlády v histórii samostatného Slovenska sa tak môže otvoriť cesta na Ústavný súd.


Ambiciózny politik, akým Fico je, sa však v prípade svojho vymenovania prezidentom zrejme neuspokojí s miestom radového sudcu Ústavného súdu. Sárközy tým možno odistila mechanizmus, ktorý povedie k zvoleniu štvrtého predsedu Ústavného súdu.


Prvý predseda (fotka Čiča)
Ústavnému súdu v minulosti už politici šéfovali. Dokonca z troch predsedov, ktorých Ústavný súd mal, až dvaja zastávali najvyššie politické funkcie. Fico by nebol dokonca ani prvý expremiér, ktorý by stál na čele nášho Ústavného súdu.


Jeho prvým riadnym predsedom bol Milan Čič. Ten bol známy svojou angažovanosťou v Komunistickej strane Československa a po páde totality sa z neho stal demokrat. Čič sa hneď po prevrate v roku 1989 stal predsedom vlády, kde ho na tomto poste nahradil Vladimír Mečiar. V roku 1993 sa stal prvým oficiálnym predsedom Ústavného súdu, ktorý viedol až do roku 2000.


Z politiky na súd a späť (fotka Mazáka)
Aj druhý predseda Ústavného súdu si predtým odskočil do politiky. Čiča na tomto poste nahradil ústavný právnik Ján Mazák. Pôsobil medzi rokmi 1998 a 2000 vo funkcii štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti. Ako dvojka v rezorte justície dohliadal aj na legislatívnu činnosť ako podpredseda Legislatívnej rady vlády. Ako skúsený sudca na začiatku milénia nahradil na poste predsedu Ústavného súdu Čiča. Pod jeho vedením Ústavný súd rozhodoval o mnohých kauzách, ktoré mali významný dosah na formovanie ústavnej tradície. V súčasnosti pôsobí ako poradca prezidenta Andreja Kisku v ústavnoprávnych otázkach.


Spory s predchodcom (fotka Macejkovej)
Zatiaľ posledným predsedom je jediná žena v našom zozname. Končiaca predsedníčka Ivetta Macejková. Tá po svojom pôsobení ako jediná žena na Najvyššom súde prebrala štafetu od predsedu Ústavného súdu po Mazákovi. Ako jediná z predsedov súdu nikdy nebola aktívna v politike a k politickým hrám sa zásadne nevyjadruje. Celá jej kariéra sa odohrávala v súdnej sieni. Pôsobila na všetkých úrovniach slovenského súdnictva. V poslednom čase sa v médiách pretriasal Macejkovej spor s jej predchodcom Jánom Mazákom. Ostro sa ohradila voči jeho komentárom na margo Ústavného súdu. Debata sa vyostrila natoľko, že Macejková povedala o Mazákovi, že sa znižuje k urážlivým výrokom a otvorene do médií klame. Spor medzi predsedami sa ďalej ťahá.

1997 – Prípad Gaulieder
Pod vedením Milana Čiča Ústavný súd rozhodoval o kontroverznej téme poslaneckých mandátov. Poslanec parlamentu za HZDS František Gaulieder sa v roku 1996 pohádal s predsedom hnutia a vtedajším predsedom vlády Vladimírom Mečiarom a vystúpil zo strany. Mečiar sa preto rozhodol Gauliedera zbaviť aj jeho poslaneckého mandátu. Ten to odmietol a obrátil sa na Ústavný súd. Sudcovia poslanca podržali a vytvorili tak ústavný precedens. Týmto rozhodnutím sa potvrdila zásada, že poslanci nie sú viazaní príslušnosťou k strane, ale svojím svedomím. Zároveň súd potvrdil zásadu uvedenú v Ústave, že poslanec vykonáva svoj mandát nezávisle a zodpovedá sa jedine svojim voličom v nasledujúcich voľbách. Toto rozhodnutie je doteraz považované za zásadný precedens a mladí právnici sa o ňom učia na právnických fakultách.

2011 – Povolenie zisku zdravotných poisťovní
Počas prvej Ficovej vlády koalícia schválila populistický zákon, ktorý zakazoval súkromným zdravotným poisťovniam tvoriť zisk. Vzhľadom na to, že hlavným účelom podnikania je zisk, obrátili sa zdravotné poisťovne na ústavných sudcov. Tí, už pod vedením Macejkovej, rozhodli, že takto formulovaný zákon je protiústavný. Skupina poslancov, ktorá zákon na Ústavnom súde napadla, namietala, že zákon účinkoval spätne, teda do obdobia pred jeho vydaním. Poslanci sa sťažovali aj na ďalšie aspekty protiústavnosti zákona. Konkrétne na porušenie princípov právneho štátu a na to, že zákon hrubo zasahoval do vlastníckych práv. Ústavný súd zákon zrušil.

2014 – Nevymenovanie generálneho prokurátora
Rozsudok, ktorý formoval slovenskú prokuratúru, padol v roku 2014 v kauze vymenovania generálneho prokurátora. Ústavný súd ním zrušil rozhodnutie prezidenta nevymenovať Jozefa Čentéša na post šéfa prokuratúry. To prijal vtedajší prezident Ivan Gašparovič ešte v roku 2011. Po tom, čo sa Čentéš obrátil na ústavných sudcov s porušením svojho práva na prístup k voleným funkciám, mu dal súd za pravdu. Ústavný súd vydal rozsudok, v ktorom priznal neúspešnému kandidátovi kompenzáciu za porušenie jeho ústavných práv vo výške 60-tisíc eur. Napriek rozhodnutiu, ktoré potvrdilo porušenie Čentéšových ústavných práv, sa z neho generálny prokurátor nestal. Na tento post už nová vládna garnitúra v roku 2013 vymenovala Ficovho spolužiaka Jaromíra Čižnára.

Úhrady sa zdaňujú v roku zaplatenia
Zatiaľ je stále čas na rozhodnutie, aké výdavky si môžu podnikatelia zahrnúť do nákladov v plnej výške a kedy je dobré využiť paušálne výdavky.


Odpovedá Ingrid Cicáková, daňová poradkyňa firmy ADEA tax

1. Náklady osobnej potreby
Ktoré základy môže zahrnúť podnikateľ do daňových nákladov v plnej výške?
Ide väčšinou o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, sú to telefóny, automobily, kancelárska technika, fotoaparáty a podobne. Výdavky na obstaranie majetku, jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie môžu byť uplatnené do daňových výdavkov vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 percent, ak sa tento majetok využíva aj na súkromné účely, alebo v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

2. Paušálne výdavky
Kedy sa ešte podnikateľ môže rozhodnúť, že si započíta paušálne výdavky 80 percent?
Daňovník sa môže rozhodnúť, že započíta paušálne výdavky 80 percent, aj v prípade, ak v skutočnosti využíva majetok na súkromné účely v inom pomere, napríklad 60 a 40 percent. Je to, akoby zákon uvažoval o tom, že každý podnikateľ takýto majetok zákonite používa aj na súkromné účely, a podnikateľom stanovil daňový limit 80 percent. Zároveň však dáva podnikateľovi priestor, že ak si je istý, že vie preukázať správcovi dane stopercentné firemné využitie majetku vrátane nákladov na jeho prevádzku, môže zahrnúť do daňových nákladov sto percent. Ako dôkazný prostriedok môže slúžiť napríklad podrobný v

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.