13.03.2019, 00:00

Ktoré výdavky na cesty si podnikateľ môže uplatniť

Cestovné náhrady zamestnancov sú daňovým výdavkom podnikateľa len do výšky určenej zákonom o cestovných náhradách. Na postup v jednotlivých prípadoch upozorňujú odborníci Finančnej správy.

Ktoré výdavky na cesty si podnikateľ môže uplatniť
Zdroj: Dreamstime

1. Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytol podnikateľ svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 percent z nároku na stravné. V akej výške ho možno zahrnúť do daňových výdavkov?
Zamestnávateľ vám môže pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov dať aj vreckové vo výške do 40 percent stravného. Umožňuje mu to zákon o cestovných náhradách. Keďže vreckové je uznaným daňovým výdavkom iba vo výške, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, daňovým výdavkom môže byť iba vreckové do sumy 40 percent stravného. Suma nad týchto 40 percent poskytnutého vreckového bude nedaňovým výdavkom. Pre zamestnanca je vreckové príjmom podliehajúcim dani z príjmov zo závislej činnosti.

2. Stravné zabezpečené zamestnávateľom
Zamestnanci podnikateľa ako fyzickej osoby boli na štvordňovom školení mimo pravidelného pracoviska. Dostali tam aj stravu, ktorú zamestnávateľovi vyfakturovali v sume 160 eur. Môže si túto sumu dať do daňových výdavkov v plnom rozsahu?
Ak zamestnancom vznikol nárok na stravné v prvý deň školenia v sume 4,80 eura, druhý a tretí deň v sume 10,90 eura a vo štvrtý deň školenia znovu v sume 4,80 eura, potom na jedného zamestnanca pripadá stravné vo výške 31,40 eura. Za štyroch zamestnancov vznikol nárok na stravné v sume 125,60 eura. Keďže daňovým výdavkom je iba suma stravného, na ktorú vznikol nárok podľa zákona o cestovných náhradách, do daňových výdavkov si podnikateľ ako zamestnávateľ môže uplatniť iba sumu 125,60 eura. Zostatok vo výške 34,40 eura je nedaňovým výdavkom.

3. Výdavky za hotel
Za noc v hoteli zamestnanec zaplatil 500 eur a doklad tom predložil pri vyúčtovaní pracovnej cesty. Je tento výdavok daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Keďže zákon o cestovných náhradách nelimituje náhrady výdavkov za ubytovanie, daňovým výdavkom je výdavok preukázaný dokladom o zaplatení v plnej preukázanej výške.


4. Výdavky na stravovanie
Zamestnanec bol na jednodňovej pracovnej porade mimo svojho pravidelného pracoviska. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty mu vznikol nárok na stravné v sume 4,80 eura. Môže jeho zamestnávateľ toto stravné zaúčtovať do svojich daňových výdavkov aj bez účtovného dokladu o zaplatení za stravu?
Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Ak pracovná cesta trvala od 5 do 12 hodín a zamestnancovi vznikol nárok na stravné v sume 4,80 eura, toto stravné zamestnanec nie je povinný preukázať dokladom o nákupe stravy. Z toho dôvodu stravné je daňovým výdavkom aj bez jeho preukázania riadnym účtovným dokladom o nákupe stravy.

5. Vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu do Nemecka, pričom dostal od neho vreckové vo výške 40 percent zo stravného. Môže si to zamestnávateľ zahrnúť do daňových výdavkov?
Takéto vreckové vo výške do 40 percent stravného je na strane zamestnávateľa daňovým výdavkom, ale zároveň je aj pre zamestnanca príjmom zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v príslušnom kalendárnom mesiaci. Vreckové totiž nie je cestovnou náhradou, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Je iba na rozhodnutí zamestnávateľa, či toto vreckové zamestnancovi poskytne.

6. Používanie súkromného vozidla
Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi paušálne cestovné náhrady za používanie jeho súkromného osobného motorového vozidla vypočítané podľa paragrafu 34 zákona o cestovných náhradách. Sú tieto paušálne cestovné náhrady daňovým výdavkom zamestnávateľa?
Zamestnávateľ môže pristúpiť k paušalizácii náhrad v záujme zhospodárnenia a zníženia administratívnej náročnosti agendy v tejto oblasti. Paušalizácia nemôže obchádzať účel zákona o cestovných náhradách, napríklad poskytovať cestovné náhrady zvýšené o cesty do zamestnania a podobne. Paušalizovať náhrady je vhodné a účelné u tých zamestnancov, ktorým sú pravidelne určované porovnateľné podmienky pracovnej cesty. Takto vypočítané a vyplácané cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 34 o cestovných náhradách sú aj daňovými výdavkami zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnancov ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

Paušálne určená náhrada
Náhrady podľa tohto zákona možno paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy zamestnávateľ vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov. Ak sa zmenia podmienky, za ktorých sa paušálna suma určila, je zamestnávateľ povinný túto sumu preskúmať a upraviť. Pri výpočte paušálnej sumy je zamestnávateľ povinný prihliadať na zákonné nároky zamestnanca, ako aj na jeho oprávnené záujmy.
Zdroj: Zákon o cestovných náhradách, paragraf 34

Výdavky živnostníka na hrane zákona
Dnes je už takmer bežné, že sa pracovné cesty kombinujú s dovolenkou. Ako je to v takých prípadoch s daňovými výdavkami, čo si môže živnostník uplatniť, hovoríme o tom s Petrom Furmaníkom z portálu Ľudskou rečou

Dá sa vôbec výlet spojiť s oficiálnou pracovnou cestou?
Progresívni mladí podnikatelia dosahujú príjmy skutočne online z jedného počítača, pričom sa môžu nachádzať kdekoľvek. Cestujú často nielen za zákazkami, ale len tak – preto, aby zme

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.