18.04.2019, 00:00

Scelenie výrazne rozhýbe trh s pôdou

Enormná rozdrobenosť pozemkov zaťažuje farmárov, samosprávy i občanov. Trh s pôdou takmer neexistuje, darí sa najmä veľkým hráčom v agropodnikaní, malí s nimi nedokážu súťažiť. Zmeniť to má sceľovanie pozemkov v réžii štátu.

Scelenie výrazne rozhýbe trh s pôdou
Zdroj: Dreamstime

Desiatky vlastníkov pozemkov v najvýchodnejšom cípe Slovenska nedávno dostali list od miestneho družstva. Poľnohospodársky podnik si od nich už roky prenajíma pôdu a gazduje na nej. Bez toho, aby mu mohli vlastníci akokoľvek do toho hovoriť. „V najnovšom liste odo mňa družstvo žiada podpis na novú desaťročnú nájomnú zmluvu,“ hovorí vlastník pozemkov, ktorého meno máme v redakcii. „Družstvo to však chce za cenu, ktorá je podľa mňa nízka,“ rozčuľuje sa. „Keď som jeho predsedovi povedal, že novú zmluvu nepodpíšem, len mi oznámil, že aj tak je zákon na jeho strane a že nepodpísaním nič nedosiahnem.“
Družstvo vlastníkovi nechcelo dať žiadne informácie. Ani koľko dotácií dostáva na vlastníkove pozemky a ani to, prečo mu už viac rokov neplatí nájomné. Na druhej strane je fakt, že vlastník sa o zmluvu doteraz nezaujímal. Nevie, koľko spoluvlastníkov je na jeho parcelách, kedy sa na nich končí nájom alebo aké sú reálne ceny.


Vlastníci vazalmi vzťahov
Chaos a netransparentnosť vo vlastníckych vzťahoch k pôde je pre Slovensko typický. Pokračuje ako dôsledok rozdrobenosti spôsobenej uhorským dedičským právom a socialistickou kolektivizáciou. Štát pritom po roku 1989 v náprave takmer nič neurobil.


Práva vlastníkov pozemkov sú dodnes značne oklieštené, vysvetľuje Monika Budzák zo spoločnosti INESS, ktorá v minulých dňoch prezentovala médiám štúdiu o pozemkových úpravách. Donedávna mohli vlastníci predať svoj pozemok len komplikovanou procedúrou, lebo zákon chcel zabrániť „špekulantom“ v narábaní s pôdou, pričom vlastníkov viac obmedzoval než chránil.


Okrem predaja je však zložitý aj prenájom pôdy. Podľa štúdie INESS sa u nás 80 – 90 percent poľnohospodárskych pozemkov obhospodaruje iba v nájme. „Vlastnícke aj užívateľské vzťahy k pôde tu už desaťročia komplikujú dlhodobé nájomné zmluvy. Bežne sa stávalo, že 15-ročná nájomná zmluva sa automaticky predĺžila na ďalších 15 rokov, čo spôsobuje vlastníkovi ťažkosti pri výpovedi. Takéto prípady do značnej miery zabetónovali ceny nájmov na úkor vlastníkov,“ hovorí Monika Budzák.


Rázne riešenie
Jediným riešením obrovského neporiadku vo vzťahoch k pôde – od pádu železnej opony – sú pozemkové úpravy. Tie však postupujú veľmi pomaly a už 10 rokov ich rôzne inštitúcie brzdia. Podľa štatistiky INESS sa po roku 1989 doteraz urobilo len 418 komplexných a 91 jednoduchých úprav z celkového počtu 3 559 katastrálnych území.


Ministerstvo pôdohospodárstva však pred mesiacom ohlásilo rázne spustenie novej vlny pozemkových úprav. Vybralo na to predbežne 168 katastrálnych území po celom Slovensku. Ich selekcia prebiehala, podľa vyjadrenia rezortu, tak, aby sa obsiahlo celé územi

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.