Desiatky vlastníkov pozemkov v najvýchodnejšom cípe Slovenska nedávno dostali list od miestneho družstva. Poľnohospodársky podnik si od nich už roky prenajíma pôdu a gazduje na nej. Bez toho, aby mu mohli vlastníci akokoľvek do toho hovoriť. „V najnovšom liste odo mňa družstvo žiada podpis na novú desaťročnú nájomnú zmluvu,“ hovorí vlastník pozemkov, ktorého meno máme v redakcii. „Družstvo to však chce za cenu, ktorá je podľa mňa nízka,“ rozčuľuje sa. „Keď som jeho predsedovi povedal, že novú zmluvu nepodpíšem, len mi oznámil, že aj tak je zákon na jeho strane a že nepodpísaním nič nedosiahnem.“
Družstvo vlastníkovi nechcelo dať žiadne informácie. Ani koľko dotácií dostáva na vlastníkove pozemky a ani to, prečo mu už viac rokov neplatí nájomné. Na druhej strane je fakt, že vlastník sa o zmluvu doteraz nezaujímal. Nevie, koľko spoluvlastníkov je na jeho parcelách, kedy sa na nich končí nájom alebo aké sú reálne ceny.

Vlastníci vazalmi vzťahov
Chaos a netransparentnosť vo vlastníckych vzťahoch k pôde je pre Slovensko typický. Pokračuje ako dôsledok rozdrobenosti spôsobenej uhorským dedičským právom a socialistickou kolektivizáciou. Štát pritom po roku 1989 v náprave takmer nič neurobil.

Práva vlastníkov pozemkov sú dodnes značne oklieštené, vysvetľuje Monika Budzák zo spoločnosti INESS, ktorá v minulých dňoch prezentovala médiám štúdiu o pozemkových úpravách. Donedávna mohli vlastníci predať svoj pozemok len komplikovanou procedúrou, lebo zákon chcel zabrániť „špekulantom“ v narábaní s pôdou, pričom vlastníkov viac obmedzoval než chránil.

Okrem predaja je však zložitý...