16.05.2019, 10:48

Razil cestu, ktorou by sa malo uberať naše školstvo

Zakladateľ parných a plynových turbín, sociálne založený človek, učiteľ Alberta Einsteina Aurel Stodola. Aj tieto slová odzneli na jeho adresu na odbornej konferencii v Bratislave.

Razil cestu, ktorou by sa malo uberať naše školstvo

Šnúra podujatí na počesť významného slovenského fyzika Aurela Stodolu, ktorými sme si pripomenuli 160. výročie jeho narodenia, sa začala ešte vlani vo švajčiarskom Zürichu. Podujatia vznikli vďaka iniciatíve, ktorá vyšla z tamojšej univerzity, kde Stodola pôsobil 37 rokov.

Styčný bod medzi krajinami

Pre veľvyslanca Švajčiarskej konfederácie Alexandra Hoffeta sa Stodola stal symbolom. „Bol jedným z prvých a najdôležitejších styčných bodov medzi našimi krajinami,“ podčiarkol Hoffet. Pripomenul, že si vybral štúdium techniky na tamojšej univerzite a skončil ho s vyznamenaním. Hneď nato začal pôsobiť ako docent na technickej vysokej škole ETH v Zürichu.

„Zürich zostal mestom, v ktorom Stodola strávil väčšinu svojej kariéry. Prispel k rozvoju švajčiarskej ekonomiky a pomohol mnohým švajčiarskym firmám. Pomohol aj rozvoju Švajčiarska ako krajiny. Jeho práca inšpirovala mnohé generácie inžinierov, ktoré prišli po ňom,“ zdôraznil veľvyslanec.

Upozornil aj na ďalší, tentoraz sociálny aspekt. „Bol oddaný zlepšovaniu životných podmienok pre najchudobnejších členov spoločnosti.“

Dôraz na kvalitu vzdelania

V súčasnosti sa stupňujú výzvy štvrtej priemyselnej revolúcie. „Budúcnosť majú predovšetkým prírodovedné odbory. Trváme napríklad na tom, že matematika sa vyučuje v školách nedostatočne,“ podčiarkol v aule SPP, kde sa konferencia konala, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók.

Varoval pred odlevom mozgov do zahraničia.

„Odchádzajú mnohí talentovaní ľudia, aj dnes sú ich dôvody veľmi podobné tým pred sto a viac rokmi, ani dnes im štát nedokáže vytvoriť podmienky, aby svoj talent odovzdali doma,“ varoval.

Ocenil nadšencov v zahraničí, ktorí vyšli s iniciatívou. „Ani chvíľu sme neváhali, keď našu komoru oslovili, aby sme sa podieľali na príprave osláv.“

Mihók poukázal aj na prepojenie Stodolu cez brata Kornela, ktorý bol začiatkom minulého storočia prezidentom Bratislavskej obchodnej komory. „Významnou mierou sa podieľal na rozvoji obchodu a priemyslu na Slovensku. Takých ľudí, akým bol on a Aurel Stodola, má Slovensko aj dnes. No tak ako o ňom počujeme dnes málo, aj o jeho nástupcoch sa dozvedáme len sporadicky. Povedomie verejnosti o nich je veľmi nízke,“ apeloval Mihók.

Podľa predsedu SOPK sa u nás, paradoxne, nadchýname ľuďmi v zahraničí, ktorí niečo dosiahli. „Hovoríme o nich s uznaním. Hovoríme o tom, ako si ich v ich rodných krajinách vážia a uctievajú. Iste, zaslúžia si obdiv a uznanie aj u nás. Nemali by sme však zabúdať, že aj Slovensko dalo svetu šikovných ľudí,“ podčiarkol.

Zamyslieť by sme sa podľa Mihóka mali aj nad tým, prečo mnohí neurobili svoje objavy doma.

„Prečo sa rozhodli opustiť rodinu, rodnú krajinu a realizovať svoje sny vonku? Je úlohou historikov, aby neupadli do zabudnutia.“

SOPK je najstaršia inštitúcia podnikateľov a vždy bude apelovať aj na kvalitu vzdelania a vzdelávacieho procesu. „Robili to aj jej predchodkyne, obchodné a priemyselné komory na Slovensku, ktorých história siaha až do roku 1850,“ pripomenul Mihók.

Ťahúň doby
Stodola bol človek, ktorý sa neustále snažil napredovať, ktorý stále bádal a hľadal niečo nové a snažil sa obohatiť svet. Podľa štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízeka práve osobnosti tohto typu zviditeľňujú aj po rokoch Slovensko.

„Dostali sme sa do Únie a myslím si, že sme ako krajina prešli veľký kus cesty. Môžeme bilancovať a hodnotiť, čo sme urobili dobre a čo zle,“ skonštatoval.

Práve v kontexte s oslavami výročia vstupu do Európskej únie by sme sa podľa štátneho tajomníka mali zamyslieť, ako by v takomto období konal Stodola a čo by sme si z jeho osobnosti mali osvojiť.

„Počúvam od podnikateľov, čo všetko sme predtým mali a čo už nemáme. Chýba nám potravinová sebestačnosť, boli sme líder v nejakom odvetví, ktorému sa venoval aj Stodola, a dnes už nie sme,“ skonštatoval štátny tajomník.

Hoci sme veľa vecí urobili dobre, slovenskej ekonomike sa darí, sme vo všetkých európskych aj svetových štruktúrach, napriek tomu má v niektorých regiónoch pocit, že sa stráca obsah úsilia.

Preto aj nabádal, aby sa Slováci práve pri takýchto významných výročiach zamysleli a zobrali si za vzor také významné historické osobnosti, akou bol Stodola.

„Buď budeme prešľapovať na mieste a čakať na to, čo sa stane, alebo sa pohneme dopredu, neustále budeme hľadať nové riešenia, nápady. A keď už nebudeme vo všetkom nadčasoví, tak budeme aspoň pri tom, budeme súčasť pohybu,“ podčiarkol štátny tajomník. To by podľa neho robil aj Stodola.

Rodinné zázemie

Primátor Liptovského Mikuláša, kde sa Stodola narodil, Ján Blcháč pripomenul aj ďalších súrodencov, ktorí sa tiež angažovali vo verejnom živote.

„Po jeho ďalšom bratovi Ivanovi, ktorý bol lekárom, sa nám podarilo pomenovať našu nemocnicu. Pochádzal z významnej garbiarskej rodiny. Stodolovci boli sociálne založení, čo sa odrazilo aj na osobe Aurela Stodolu,“ povedal.

Podporoval aktivity Milana Rastislava Štefánika, ktorý sa stal víťazom nedávnej ankety Najväčší Slovák. Podľa Jána Klepáča, výkonného riaditeľa Slovenského plynárenského a naftového zväzu, je symbolické, že si jeho významné výročie pripomíname práve v čase, keď sme niekoľko mesiacov hľadali najväčších Slovákov a Slovenky.

„K Stodolovi majú blízko plynári, pretože okrem parných turbín bol aj otcom plynových turbín. Mnohé jeho exponáty dodnes existujú, napríklad tepelné čerpadlo vykuruje radnicu v Ženeve.“ Pripomenul aj to, že je vzorom skromnosti, úžasnej pracovitosti i toho, že ak je človek vybavený týmito vlastnosťami, tak môže prežiť „veľký život“.

----------------------------------------------------------------------------------------------------

Kto bol Aurel Stodola

​– Slovenský fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín, učiteľ Alberta Einsteina.
– Rodák z Liptovského Mikuláša.
– Preslávil sa dielom o parných a plynových turbínach.
– Bol autoritou v termodynamike – jeho konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj dopredu na mnoho rokov.
– Na univerzite ETH vo švajčiarskom Zürichu prednášal od roku 1892 celých 37 rokov, založil tam strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších v Európe.
– Mal povesť vynikajúceho pedagóga.
– Zaoberal sa aj zdravotníckou technikou – v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, takzvanú Stodolovu. Princíp jeho vynálezu využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy.
– Zomrel v roku 1942 v Zürichu, v roku 1989 jeho telesné pozostatky previezli do rodného Liptovského Mikuláša. 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.