21.05.2019, 10:08

Zamestnanci nechcú, aby im manažéri brali priestor pre samostatné rozhodovanie

Zaujímavú štúdiu na tému autonómie na pracovisku zrealizovali vedci na Univerzite v Birminghame. Porovnávali dáta od viac ako 20 000 zamestnancov. Výsledky ukázali, že individuálna kontrola plnenia úloh a samostatné plánovanie času prispieva k vyššej spokojnosti a motivácii zamestnancov. Ukázal aj rozdielny prístup k autonómii na pracovisku z pohľadu žien aj mužov.

Zamestnanci nechcú, aby im manažéri brali priestor pre samostatné rozhodovanie

Pre ženy je dôležitá flexibilita, ktorá im umožní skĺbiť prácu so starostlivosťou o rodinu a domácnosť. Muži zasa uprednostňujú presné načasovanie konkrétnych pracovných úloh, ich poradie a pracovné tempo. Dôležitým zistením bolo aj to, že ľudia, ktorí sa môžu v zamestnaní slobodne rozhodovať a nie sú kontrolovaní na každom kroku ako malé deti, nesú oveľa väčšiu zodpovednosť za množstvo a kvalitu odvedenej práce. Preto s rastúcou mierou autonómie rastie aj produktivita.

Jednou z foriem autonómie je nepochybne aj možnosť nastaviť si pracovnú dobu, ktorá pracovníkom vyhovuje. Poradenská spoločnosť Déhora zavádza vo firmách so zmenovou prevádzkou rôzne sociálne inovácie. Najviac oceňovanou inováciou je koncept samoplánovania, kedy vlastne zamestnávateľ umožní svojim zamestnancom vytvoriť si rozpis zmien podľa ich osobných potrieb, či už fyzických alebo sociálnych.

,,Z dlhoročných skúseností môžem potvrdiť, že individuálna možnosť rozhodovať sa o pracovnej dobe pomáha firmám nielen udržať si dobrých zamestnancov, ale aj získať nových, výrazne znížiť fluktuáciu a zabezpečiť lepšie výsledky. Navyše, vďaka dôvere, ktorú prostredníctvom samoplánovania poskytujeme zamestnancom, sa z nich stávajú sebavedomejší a zodpovednejší ľudia," hovorí Roman Urban, konzultant v českej pobočke Déhora.

Prieskum medzi 1380 zamestnancami v 230 zdravotníckych zariadeniach na Tchajwane sa taktiež preukázalo, že autonómia prispieva k nižšej hladine stresu zamestnancov, má pozitívny vplyv na ich spokojnosť a menej odchodov k inému zamestnávateľovi. Štúdia dokonca ukázala, že autonómia v pracovnom prostredí môže predĺžiť život a zlepšiť i jeho kvalitu. Podľa britskej štúdie jej nedostatok a s tým spojený stres naopak zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, a to dokonca viac ako fajčenie.

Na zamyslenie je aj úloha takzvaných mikromanažérov v spoločnostiach. Na jednej strane stoja manažéri, ktorí umožňujú svojim zamestnancom slobodne dýchať, zatiaľ čo na druhej strane je mikromanažér, ktorého náplňou práce je neustála kontrola podriadených. Tí sú potom frustrovaní a pracujú pod tlakom.

Mikromanažment je zlý pre morálku, spôsobuje odchody zamestnancov a znižuje produktivitu. Výskumníci z Birminghamu si nedostatok autonómie v takýchto spoločnostiach vysvetľujú strachom mikromanažérov zo straty svojej funkcie. Pokiaľ by totiž svojim podriadeným poskytli väčšiu mieru autonómie a tí by sa tak stali šťastnejšími a produktívnejšími, pre mikromanažérov by neostali žiadne pracovné povinnosti a mohli by sa stať pre firmu zbytočnými.

,,Firmy pomaly prichádzajú na to, že pokiaľ svojim zamestnancom poskytnú väčšiu nezávislosť a umožnia viac samostatného rozhodovania a plánovania, nemusia potom zamestnávať toľko manažérov, ktorí by ich neustále kontrolovali. Ľudia chcú byť v práci rešpektovaní a nemajú záujem o to, aby sa k nim nadriadení správali ako učitelia k deťom v materskej škole," dodáva Nunzio Totaro, riaditeľ českého zastúpenia spoločnosti Déhora.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.