Rok 2006 možno doteraz charakterizovať ako postupné oslabovanie dolára oproti euru s krátkodobými úsekmi korekcie na očakávané zvyšovanie kľúčovej úrokovej sadzby americkou centrálnou bankou (Fed).
Tlak na znehodnocovanie dolára dlhodobo vyvíja predovšetkým vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie USA. Sprísňovanie menovej politiky bolo podmienené "hrozbou" inflácie z dynamicky rastúcej globálnej ekonomiky v kombinácii s prudko rastúcimi cenami surovín, najmä ropy. Fed na základe monitoringu tzv. predikčných ukazovateľov zvažuje, pokiaľ môže ísť hore s úrokovou sadzbou, aby sa nezastavil rast ekonomiky. Podľa prieskumov vývoj týchto ukazovateľov signalizuje spomalenie hospodárskeho rastu a Fed uvažuje o prestávke v sprísňovaní menovej politiky. Otázkou je, či spomalenie rastu americkej ekonomiky dokáže eliminovať infláciu alebo vývoj globálnej ekonomiky a cena ropy ju bude naďalej podporovať.
Spotrebu a následne cenu ropy v posledných rokoch ťahal nahor predovšetkým mohutný rozvoj ekonomík industrializovaných ázijských krajín. Z nich dominantná čínska ekonomika zaznamenala ročné prírastky HDP na úrovni okolo 10 %. Z dôvodu možného prehriatia ekonomiky čínska vláda prijala určité regulačné opatrenia na obmedzenie investícií do niektorých priemyselných odvetví. Napriek tomu podľa prognózy čínskeho štatistického úradu by mal hospodársky rast za rok 2006 dosiahnuť medziročne nad 9 %.
Podľa čínskej centrálnej banky znepokojenie naďalej spôsobuje rýchly rast úverov, ktorý sa premieta do silného rastu investícií. Výbor pre menovú politiku preto zdôrazňuje potrebu prijatia ďalších opatrení, ktoré by obmedzili rýchly rast peňažnej zásoby a úverov. Ak by boli schválené, tak ich výsledky by bolo možné očakávať najskôr v druhej polovici roka 2007. Dovtedy možno predpokladať pokračujúci dynamický rast čínskej ekonomiky, ktorý by mohol byť postupne "obrusovaný" spomaľovaním ekonomiky USA ako dominantného obchodného partnera.
Vývoj obchodnej bilancie medzi týmito krajinami je dlhodobo poznačený podhodnoteným jüanom, ktorý zlacňuje čínsky export, a tým prispieva k vysokému deficitu bežného účtu americkej platobnej bilancie. Z celkového obchodného deficitu USA predstavuje deficit s Čínou asi 29 %. USA dlhodobo trvajú na výraznejšom zhodnotení čínskej meny, ktorá sa od minuloročnej revalvácie posilnila len minimálne. Avšak vzhľadom na spomaľovanie rastu americkej ekonomiky sa výraznejšie zhodnotenie čínskej meny javí ako málo pravdepodobné.
Na základe očakávaného vývoja hlavných svetových ekonomík výraznejšie spomalenie dopytu po rope ako reakcia na spomalenie rastu globálnej ekonomiky do konca roku 2006 nemožno očakávať. Nie je však vylúčené zníženie dopytu po rope prostredníctvom sezónnych vplyvov. V USA priestor na pokles cien ropy každý rok krátkodobo vytvára ukončenie letnej motoristickej sezóny. V roku 2006 navyše na pokles ceny budú tlačiť aj vysoké zásoby ropy pre zimné obdobie. Podľa analytikov USA ich majú v tomto roku vyššie o 12 % oproti priemeru za posledných päť rokov. Tento faktor by mohol minimálne predĺžiť prestávku vo zvyšovaní kľúčovej úrokovej sadzby Fed. V eurozóne bude tlačiť na ďalšie sprísňovanie menovej politiky rast peňažnej zásoby, čo bude negatívne vplývať na jej súčasné hospodárske oživenie. Predpoklady pre udržateľný rast eurozóny v nasledujúcich rokoch vytvárajú infraštruktúrne projekty, ako aj Rámcový program na podporu konkurencieschopnosti a inovácií pre malé a stredné podniky (CIP), ktorý schválil Európsky parlament. Jeho udržateľnosť bude postupne konfrontovaná aj so slabnúcim zahraničným dopytom zo strany USA ako kľúčového obchodného partnera.
Možno teda očakávať do konca tohto roka pokračovanie trendu postupného oslabovanie dolára oproti euru. V prípade dlhšieho obdobia súčasnej nižšej ceny ropy s dosahom na nižšie dovozy ropy do USA, a tým nižší deficit americkej obchodnej bilancie, môže prísť ku korekcii kurzu.