12.06.2019, 00:00

Závet zabráni nezhodám v rodine

Zvažujete, či je lepšie majetok darovať, alebo ho odkázať v závete? Jedna z výhod darovacej zmluvy je, že ešte za života vyriešite všetky svoje nehnuteľnosti a predídete konfliktom dedičov.

Závet zabráni nezhodám v rodine
Zdroj: Dreamstime

Pri delení majetkov často nepozná brat brata. Aby sa rodinné vzťahy rôznymi spormi nenaštrbili, mali by ste pouvažovať nad darovacou zmluvou či závetom. Pri závete môže ktokoľvek z dedičov proces napadnúť. To, či je vhodnejšie siahnuť po darovacej zmluve alebo po závete, závisí od viacerých okolností.
„Pre budúcich dedičov nie je darovacia zmluva takou istotou do budúcnosti, akou je závet. Darovanie môže darca napadnúť. Na základe niektorých skutočností má totiž právo žiadať vrátenie daru,“ vysvetľuje Martin Vasiľ z advokátskej kancelárie Vasiľ, Šimonovič & Partners. Ak potencionálny dedič neposkytne poručiteľovi pomoc pri zhoršení zdravotného stavu, v starobe alebo v inom závažnom prípade, môže si podľa zákona poručiteľ nárokovať vrátenie darovanej veci. Môže tak urobiť aj vtedy, ak ho obdarovaný zanedbával alebo oňho vôbec neprejavoval záujem. Pre budúceho poručiteľa je pri darovaní majetku výhodou fakt, že ešte počas života dokáže pohodlne vysporiadať všetky svoje nehnuteľnosti a záväzky. Predíde tak najmä nezhodám a konfliktom medzi svojimi dedičmi po smrti.

Majetok odkázaný podľa vlastnej vôle
Okrem darovania majetkov podľa vlastného uváženia môžete v rámci dedenia majetku siahnuť aj na závet. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa pre prípad smrti. Jeho účinky začnú platiť momentom jeho smrti. Podstatné náležitosti, ktoré musí závet obsahovať, definuje Občiansky zákonník. Dôvodom spísania závetu býva vôľa poručiteľa, aby sa dedilo inak ako podľa zákona. „Často tiež ide o prípady, keď závetca nemá priamych potomkov, teda dedičov prvej dedičskej skupiny, alebo nemá nijakých zákonných dedičov. Rozhodnutím spísať závet môže byť aj vôľa odkázať konkrétnu vec osobe, ktorá nie je dedičom zo zákona,“ objasňuje Barbora Sláviková z advokátskej kancelárie Puchalla, Slávik & partners.


Nárok na dedičský podiel
Potomkovia zosnulého sú neopomenuteľným dedičmi. Podľa Občianskeho zákonníka musia maloletí potomkovia dostať aspoň toľko, aký je ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletí potomkovia majú nárok minimálne na jednu polovicu svojho dedičského podielu. „Ak tomu závet odporuje, v tejto časti je neplatný. Ide len o takzvané opomenutie, čo znamená, že neopomenuteľní dediči dostanú svoj zákonný podiel. Musia sa však dovolať neplatnosti testamentu,“ opisuje možnosti Sláviková. Výnimkou je situácia, keď sú potomkovia vydedení. Vtedy takýto závet nestráca svoju platnosť, keďže sa dediči nemôžu dovolávať jeho neplatnosti.

Vydedenie nevďačného potomka
Pre vydedenie platia rovnaké zákonné podmienky ako pre závet. Poručiteľ môže vydediť potomka vtedy, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin s odňatím slobody v trvaní najmenej jedného roka alebo ak trvalo vedie neusporiadaný život

Dočítajte článok teraz len za 1 cent

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.