Zrýchlené legislatívne konanie sa má používať iba v absolútne nevyhnutných situáciách, ako je vojna či živelná pohroma. Ako vnímate čoraz častejšie používanie tohto inštitútu v situáciách, ktoré nie sú také naliehavé?
Je to problém, ktorý sa netýka len posledného obdobia. Za každej vlády sa používalo zrýchlené legislatívne konanie aj v situáciách, keď to nebolo podložené zákonom a neboli naň splnené podmienky. Tiež je bežnou praxou, že hlasovanie sa má uskutočniť až o 48 hodín, ak Národná rada nerozhodne inak, ale parlament hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zaraďuje hneď, bez tejto dvojdňovej lehoty.

Dodržuje sa v parlamente táto procedúra?
Hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch predložených v rozprave sa zaraďuje väčšinou hneď. Potom nasleduje hlasovanie po treťom čítaní po tom, čo sa v druhom čítaní schválili pozmeňujúce návrhy. Dlhodobo to kritizujem, ale, žiaľ, prevládajúca vôľa parlamentu je, že sa má legislatívny proces urýchľovať a niekedy to má úplne absurdnú podobu.

Napríklad?
Napríklad v júni sa schvaľovala novela volebného zákona na návrh SNS a prešla v skrátenom legislatívnom konaní na n...