Rok 2019 sa ukázal ako kľúčový pre obe najdôležitejšie inštitúcie slovenského súdnictva. Na čele Najvyššieho súdu skončila dlhoročná Harabinova kritička Daniela Švecová a v súčasnosti pôsobí ako jeho radová členka. Na Ústavnom súde zas minulý rok rok ukončila svoju púť jeho predsedníčka Ivetta Macejková. Meno nominantky navrhnutej ešte Vladimírom Mečiarom sa v minulosti skloňovalo aj ako možnej kandidátky na ministerku spravodlivosti. V prvej Ficovej vláde nakoniec tento post obsadil Štefan Harabin, čím sa začala neslávne známa Harabinovská éra slovenskej justície.

Varianty vývoja
Harabin nedávno prerušil výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu. Podľa ústavného právnika Jána Mazáka je za tým jednoduchá snaha vyhnúť sa novoprijatému zákonu. Ten sa stal známy ako „lex Harabin“ a bráni aktívnym politikom pokračovať vo výkone súdnej funkcie. Práve týmto spôsobom sa Harabin – podľa vyjadrenia experta – pokúša novú normu obísť. Existuje však možný variant, podľa ktorého sa strana Vlasť do parlamentu dostať nemusí a Harabin sa preto pokúsi žiadosťou u ministra spravodlivosti do talára vrátiť.

Na tom, či je takáto alternatíva vôbec možná, sa medzi sebou nevedia zhodnúť ani experti na ústavné právo. Dôvera verejnosti v Najvyšší aj v Ústavný súd je tak aj naďalej naštrbená, no obe inštitúcie čakajú ešte zmeny. V rubrike Právo a Justícia sa dnes bližšie pozrieme na miesto, aké majú oba súdy v našom ústavnom systéme.

Najvyšší súd
Slovenské súdnictvo je postavené na systéme všeobecných súdov. Okresné a krajské súdy prerokúvajú spory a rozhodujú o osudoch ľudí v trestnoprávnych, občianskych, ale aj správnych veciach. V prípade, ak je prípustné dovolanie, sa spor môže presunúť na Najvyšší súd. Ten je samostatnou organizáciou a nad rámec systému všeobecných súd...