Lotyšská republika sa geograficky nachádza medzi Litvou a Estónskom. Je známe, že čím ďalej na sever, tým sú ľudia zdržanlivejší a platí to aj pre mentalitu obyvateľov Lotyšska. Uprednostňujú skôr decentné vystupovanie a keď sa budete pridržiavať spôsobov správania, aké sú obvyklé aj v našich končinách, nemôžete urobiť chybu. Samozrejme, aj tam -- ako napokon všade na svete -- jestvujú isté odchýlky v biznis etikete, ale porušenie pravidiel nemá zďaleka také dramatické následky pre obchodné vzťahy ako v teritóriách iných svetadielov.
Získať si dôveru
Pri nadväzovaní kontaktov je dobré vedieť, že Lotyšsko má necelých 2,4 milióna obyvateľov, z nich však len okolo 57,7 % tvoria samotní Lotyši. Takmer tretina obyvateľstva sú Rusi, ktorých neprispôsobivé správanie je aj dnes, vyše 15 rokov po získaní samostatnosti Lotyšska, zdrojom nemalých konfliktov. Na rozdiel od susednej katolíckej Litvy, v Lotyšsku náboženstvo zohráva len nepatrnú úlohu. Viac ako polovica obyvateľstva sa síce hlási k evanjelickej cirkvi, vo verejnom živote sa to sotva prejavuje. Aj pri oslavách obľúbenej svätojánskej noci vychádzajú skôr z pohanských (bohyňa Liga) než kresťanských tradícií.
Lotyši sú mimoriadne pohostinný národ. Voči cudzincom spočiatku zaujímajú vyčkávajúci postoj a na prvý pohľad sa zdajú uzavretí. Keď ste si však získali ich dôveru, prejavia vám srdečné priateľstvo a veľkú pripravenosť pomôcť. Ale aj vtedy môžete u nich vnímať istú severskú zdržanlivosť; vystupujú rezervovane, tak v intonácii reči, ako aj v gestikulácii.
V komunikácii sa neprejavujú citovo, pri prvom stretnutí vám budú pripadať chladní. Pritom sú však pomerne priami a otvorene povedia, čo si myslia. Ale tiež len do istej miery, pretože sa usilujú vyhýbať sa potenciálnej možnosti konfliktu.
Starosvetskí gavalieri
Aj v bežných rozhovoroch Lotyši dávajú najavo zdravú národnú hrdosť, čo neprekvapuje, ak sa vezme do úvahy dlhý čas, ktorý prežili pod cudzím panstvom. Rovnako ako ich susedia, aj oni s nevôľou prijímajú, keď ich paušálne označujú za "Baltov". Pri každej príležitosti vyzdvihujú politickú a kultúrnu samosprávnosť Lotyšska a Pobaltie vnímajú len ako zemepisný pojem.
Lotyšskí manažéri sú otvorení voči všetkému novému a dohovorenie obchodného stretnutia netrvá dlho. Kladú však veľký dôraz na presnosť a dobré spôsoby správania. Voči ženám sa správajú ako gavalieri zo "starej školy", dávajú im prednosť, otvárajú dvere, pomáhajú do kabáta, pozdravujú sa alebo lúčia bozkom na ruku a v reštaurácii platia účet. Odmietanie týchto pozorností môže spôsobiť rozladenie, ba dokonca urážku.
Pri pozdravení sa bežne podáva ruka a platia aj ostatné európske prejavy zdvorilosti. Jedným z nich je ovládanie aspoň niekoľkých pozdravných fráz v lotyšskom jazyku. Napríklad Labdien (Dobrý deň), Ar labu nakti (Dobrú noc), Uz redz˙šanos (Dovidenia), Sveiks! Sweika! (Haló, Ahoj). Často používané sú j˙ (áno), n˙ (nie), paldies (ďakujem) a l˙dzu (prosím). Muži sa oslovujú kungs (pán), ženy kundze, prípadne jaunkundze (slečna).
Dvojjazyčné vizitky
Všimnite si, že pri oslovovaní sa priezvisko kladie na prvé miesto, takže pána Rainisa oslovíme Rainis kungs a pani Egle ako Egle kundze. Hoci používanie titulov patrí k zdvorilosti, má len malý význam, pretože bežne sa oslovuje krstnými menami (nie je to však tykanie, ako ho chápeme u nás). Pri prvom rokovaní je to ešte nepravdepodobné, ale pri opakovaných stretnutiach ponuku na neformálne oslovovanie celkom iste dostanete a mali by ste ju prijať.
Už z porovnania niektorých lotyšských fráz s litovskými zistíte, že obidva jazyky sú príbuzné, ale inak v takomto vzťahu nie sú so žiadnym iným európskym jazykom, tobôž nie s ruštinou. Nedajte sa mýliť tým, že najmä pri dorozumievaní s cudzincami sa okrem oficiálneho jazyka lotyštiny rozsiahle používa ruština, menej angličtina a nemčina. Na príčine je ruské obyvateľstvo, ktoré tam prišlo v časoch Sovietskeho zväzu. Na ilustráciu:
Preto sa v niektorých prípadoch odporúča mať vizitky vytlačené v angličtine aj ruštine. V akom jazyku budete môcť rokovať, nemožno vopred odhadnúť. Vo väčších mestách sa mladší manažéri už dohovoria po anglicky, starší ľudia sa dorozumejú po rusky alebo po nemecky. Keď niekoho oslovíte aj po rusky, na rozdiel od susednej Litvy sa to neprijíma s takou nevôľou.