Mnohí naši pacienti sa obávajú, či sú ich znamienka v poriadku, často sa pýtajú, kedy hrozí "zvrhnutie" alebo malígna premena pôvodne nevinného pigmentového fliačika na zhubný nádor.
V posledných rokoch celosvetovo i u nás narastá výskyt novozistených prípadov malígneho melanómu. I keď vzťah tohto nádoru k ultrafialovému žiareniu nie je jednoznačný, pokles ozónu v stratosfére za posledných 30 rokov mal za následok zvýšenie počtu melanómov.
Melanóm sa častejšie vyskytuje u ľudí s bledou pokožkou, s tendenciou k spáleniu sa na slnku, u jedincov so svetlými vlasmi a očami. Riziko získať toto ochorenie je vyššie v rodinách, kde sa už melanóm vyskytol, alebo v rodinách s tzv. dedičnými syndrómami dysplastických névov. Za jeho výskyt je okrem rodinnej predispozície zodpovedné aj excesívne opaľovanie, imunitné defekty a v určitom percente i veľké vrodené pigmentové névy. Asi dve tretiny týchto tumorov vznikajú z predchádzajúcich pigmentových znamienok a približne jedna tretina bez nich. Aké sú teda neželané zmeny na znamienku, ktoré by nás mali nabádať, aby sme vyhľadali odborného kožného lekára?
Ako pomôcka sa používa americký tzv. ABCDE systém. Treba vedieť, že ak sa znamienko,
ktoré má pôvodne pravidelné okraje, mení na nepravidelné -- A (assymetry), jeho ohraničenie -- B (border) sa stáva neostré, farba -- C (colour) sa mení, priemer znamienka -- D (diameter) sa zväčší a pôvodne ploché znamienko sa vyvyšuje -- E (elevation), je potrebné tento problém konzultovať s dermatológom.
Samozrejme, nie všetky znamienka sú nebezpečné, naopak väčšina z nich je benígna a po celý život sa s nimi žiadne neželané, práve spomínané zmeny neudejú. Ako je to teda s našimi znamienkami?
Znamienka pomenúvame odbornejšie névy. Sú to benígne kožné prejavy, ktorých podstatou je ohraničené rozmnoženie melanocytov. Melanocyty sú kožné bunky zodpovedné za sfarbenie kože. Už v 8. týždni embryonálneho vývoja, po vycestovaní z neurálnej lišty sa zachytávajú v epiderme (pokožke). Sú schopné syntetizovať kožný pigment -- melanín -- v podobe malých pigmentových granuliek a sú zodpovedné za farbu našej pokožky i za jej ochranu pred UV žiarením. Pri vzniku znamienok sa vytvárajú tzv. hniezda névových -- pigmentových buniek.
Aké typy znamienok rozlišujeme?
Pigmentový névus (znamienko) je v našej populácii veľmi častý jav. Výskyt névov je individuálne veľmi odlišný, sú ľudia, u ktorých ich prakticky nenájdeme, niektorí ich majú desiatky až stovky. Vznikajú väčšinou až po narodení, počas detstva, v mladom dospelom veku sa ich množstvo i vzhľad stabilizujú. A ako vyzerá neškodný pigmentový névus? V začiatočnej vývojovej fáze sa névové bunky rozmnožujú a vytvárajú hniezda na rozhraní medzi pokožkou a kožou (kóriom) na takzvanej junkcii, preto ich nazývame junkčné névy. Sú väčšinou ploché, tmavohnedé, s dobre ohraničenými okrajmi.V ďalšom vývoji névové bunky akoby "odkvapkávajú" do hlbšej vrstvy kože -- dermy (kória), čo sa klinicky paradoxne prejaví vyčnievajúcou, pologuľovitou formáciou, ktorá býva farby kože alebo svetlo- až tmavohnedá, s hladkým či bradavičnatým povrchom. Takéto névy označujeme ako intradermálne. Niekedy sa névové bunky nachádzajú v pokožke i v koži súčasne, majú klinické črty oboch predchádzajúcich névov a hovoríme im dermoepidermálne (zmiešané) alebo "compound" névy. Z névov neraz vyrastajú chlpy. Znamienka môžu niekedy meniť aj sfarbenie bez toho, že by to signalizovalo malígnu premenu (v puberte, gravidite, počas laktácie).
Existujú i niektoré menej časté névy ako vretenobunkový névus (tzv.Spitzovej névus), vzniká v detstve ako rýchlo rastúci polguľovitý hrbolček, zvyčajne do 1 cm, nepigmentovaný, s výrazným cievnym zásobením a s následným červenkastým sfarbením. Patrí sem i tzv. halo névus (Suttonov névus), ktorý sa prejaví vybielením pokožky v okolí pigmentového névu. Niekedy zbledne i pôvodné znamienko alebo sa úplne stratí. Je výrazom imunologickej reakcie voči vlastným melanocytom pokožky, je to však benígna reakcia.
Ak sa vytvárajú pigmentové névy aj po puberte -- v dospelosti, hovoríme im dysplastické.Tieto sú vzhľadovo odlišné od predchádzajúcich benígnych a je pri nich väčšie riziko malígnej transformácie. Takéto névy sú zvyčajne väčšie ako 5 mm, asymetrického tvaru, pigmentácia je nepravidelná, okraj neostrý, často s červenkastým nádychom. Vyskytujú sa niekedy sporadicky, ale neraz je ich vysoký počet častý u viacerých členov jednej rodiny. To sa považuje za tzv. syndróm dysplastických névov. Väčšinou len pri týchto névoch je riziko ich neskoršej premeny na malígny melanóm. Preto musia byť ľudia z týchto rodín pravidelne kontrolovaní dermatológom.
Kongenitálne névy (vrodené) na rozdiel od bežných, získaných, ktoré sme dosiaľ spomínali, sa nájdu už pri narodení. Bývajú dobre ohraničené, rozličnej veľkosti, ak je ich priemer nad 20 cm, je pri nich relatívne riziko malígnej transformácie (medzi 4 -- 5 %).
Existujú aj iné pigmentové prejavy bez névových buniek, charakterizované len plošným vzhľadom a rozmnožením melanocytov v bazálnej vrstve pokožky, bez vzniku hniezd névových buniek. Sem patria: naevus spilus -- akoby rozliate, drobné hnedasté fliačiky, zoskupené na jednom mieste. Existujú i vrodené ploché bledohnedé ložiská rôznej veľkosti a tvaru, podobné škvrnám po rozliatí bielej kávy (caffe au lait/), solárne lentigá -- mnohopočetné, rovnomerne pigmentované ploché drobulinké ložiská do veľkosti šošovičky, u ľudí nad 40 rokov na miestach exponovaných slnku ako tzv. senilné lentigá, ktoré sú trocha bledšie a väčšie, ďalej efelidy (pehy), svetlohnedé drobné škvrnky, či tzv. modrý névus (naevus coeruleus) ako polguľovitý hladký modrofialovočierny útvar z nahromadenia melanocytov produkujúcich pigment až v kóriu. Beckerov névus vzniká v 2.dekáde života jednostranne na ramene alebo v hornej časti trupu ako veľké mapovité, ploché hnedé ložisko či iné vzácnejšie névy.
Väčšina našich znamienok naozaj nie je nebezpečná, žijeme s nimi celý život, ak nám však esteticky prekážajú, môžeme si ich dať chirurgicky odstrániť. Ak ide o dysplastické névy, ak sa znamienka vyskytnú v miestach chronického dráždenia či nastane ich opakované zranenie, odporúčame ich preventívne chirurgicky odstrániť s následným histopatologickým vyšetrením. Histologický rozbor totiž definitívne určí povahu znamienka a v prípade nutnosti pomôže i ďalšiemu optimálnemu a promptnému terapeutickému riešeniu.
Preventívne vyšetrenie celého kožného povrchu a slizníc kvalifikovaným
odborníkom -- dermatológom pomáha vytypovať rizikové znamienka a poučenie o vhodnom správaní sa na slnku podľa typu pokožky i o vhodnej ochrane pred agresívnym ultrafialovým žiarením je podľa nás prínosom v primárnej prevencii malígneho melanómu.

.