V súčasnosti prebieha úsilie stabilizovať finančný systém odstránením problematických aktív, ktorými sú zamorené finančné inštitúcie od americkej hypotekárnej krízy. Hľadá sa vhodný spôsob oceňovania týchto aktív a konzultuje sa o variantoch ich neutralizácie.
Hľadá sa cesta
Zodpovedné inštitúcie vyvíjajú značné úsilie na potlačenie krízy. Schvaľujú opatrenia na zvýšenie stability finančného systému, zníženie rizikovej angažovanosti a zlepšenie dohľadu nad bankami pôsobiacimi v globálnom prostredí. Jednotlivé opatrenia sa pretavujú do kapitálových injekcií, odkupovania nelikvidných aktív, dodávania likvidity a poskytovania vládnych záruk.
Spoločnou snahou vlád i centrálnych bánk je znížiť rozdiel medzi hlavnou úrokovou sadzbou a medzibankovými sadzbami s cieľom uvoľniť napätie a nedôveru medzi bankami. Niektoré opatrenia smerujú priamo od vlád a centrálnych bánk na podporu spotreby firiem, domácností a fungovania verejného sektora. Objemom finančných prostriedkov vyniká predovšetkým americký záchranný plán s upravovanou výškou od 789 po 838 miliárd amerických dolárov. Riziká týchto opatrení spočívajú v možnom netransparentnom míňaní financií.
Nový systém
Celkovo možno konštatovať, že absentuje globálna koordinácia opatrení s cieľom vytvoriť novú architektúru finančného systému. Určité signály vybudovať nový finančný systém prichádzajú z Európskej únie. Nový finančný systém možno chápať ako tvorbu globálnej mozaiky finančného dohľadu, účtovných pravidiel, kontrolných štandardov, riadenia likvidity a rizika.
Globálny finančný systém by mal klásť dôraz predovšetkým na prevenciu. Jeho súčasťou by mal byť systém včasného varovania, kde by mohli pôsobiť reformované ratingové agentúry a kontrolné inštitúcie. Centrálne banky a ostatné kľúčové finančné autority by mal spájať globálny regulačný rámec na spôsob automatických stabilizátorov s cieľom podporovať dlhodobú rovnováhu.
Systém by mal byť pružne nastavený na reagovanie nielen na finančné turbulencie, ale aj na geopolitické udalosti alebo prírodné katastrofy. Harmonizáciu jednotlivých krokov by mohla zastrešovať kľúčová svetová finančná inštitúcia.
Zlé vyhliadky
Bublina na americkom realitnom trhu sa tvorila v rokoch 1996 až 2005, počas ktorých rast cien nehnuteľností významne predstihol úroveň príjmov domácností.
Realitný "boom" sprevádzalo rozsiahle poskytovanie úverov, ktoré postupne odhalilo nedostatky vo finančnom systéme, najmä v manažmente rizika pri hypotekárnych pôžičkách a v transparentnosti štruktúrovaných úverových produktov. Problém nastal, keď úroky začali stúpať a zvyšujúce sa hypotekárne splátky narazili na reálne možnosti menej bonitných klientov.
Objem nesplácaných úverov začal prudko rásť a banky boli nútené siahnuť na založené nehnuteľnosti. V úsilí predať ich podstatne zväčšili ponuku na realitnom trhu, čo prispelo k pádu cien nehnuteľností. Práve to viedlo k vzniku realitnej a hypotekárnej krízy.
Na základe produktovej inovácie a globalizácie finančných trhov sa rizikové aktíva zabalené do balíkov cenných papierov postupne dostali do svetových finančných inštitúcií. Nesplácaním sa z nich stali nelikvidné (toxické) aktíva, ktoré naštartovali globálnu finančnú a následne hospodársku krízu s tvrdým dosahom na svetovú ekonomiku.
Pokračujúca korekcia na trhu s nehnuteľnosťami a rastúci dosah situácie v Spojených štátoch amerických na ostatné ekonomiky spôsobujú výrazné zhoršovanie perspektívy vývoja svetového hospodárstva.