Vstup nových členov do Európskej únie znamenal výrazné zjednodušenie podnikania. Rovnako aj u nás. Každá krajina si však naďalej stráži špecifiká a uplatňuje vlastné postupy pri povolení biznisu cudzím osobám.

,,Ak by sa náš živnostník rozhodol podnikať so slovenským živnostenským listom u susedov, či už v Česku, Maďarsku, Poľsku alebo Rakúsku, musel by splniť zákonné podmienky, ktoré platia v danom štáte,“ hovorí Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania na ministerstve vnútra.

V niektorých štátoch sú podmienky podnikania prísnejšie, inde sú voľnejšie. Všeobecne by sa nemali veľmi líšiť, pretože existuje viazanosť právom EÚ. Smernice a nariadenia sa mali prevziať do právnych predpisov ku dňu, keď sa krajina stala členom Európskej únie. Zatiaľ však platí stav, že živnostenské oprávnenia vydané v jednej krajine nie sú platné v inej na území EÚ. Je to preto, lebo do smernice o službách na vnútornom trhu, ktorá má byť implementovaná aj do nášho právneho poriadku do konca tohto roku, zatiaľ neprešiel takzvaný princíp pôvodu. Napriek tomu sú isté možnosti, ako sa legálne vyhnúť povoleniam domovských úradov.

Oprávnenie treba overiť
Vezmime si prípad, keď má murár doma málo práce a len príležitostne hľadá, ako by si privyrobil za hranicami. Má slovenský živnostenský list a rád by dochádzal iba na krátku vzdialenosť. Je to možné? V ktoromkoľvek členskom štáte únie áno, ale len za určitých podmienok - ak bude poskytovať občasnú službu. Napríklad, jednorazovú pomoc pri výstavbe domu.

Legálnu možnosť podnikania na poľskom trhu bez povolenia poľských úradov využila aj žilinská firma Kontrakting Stavebné montáže. Vyrába strešné konštrukcie a vyváža ich aj do Poľska. "Ak dodávame výrobok aj so službou len jednorázovo, povolenie na podnikanie nepotrebujeme. Potrebovali by sme ho, len ak by sme podnikali trvalo, mali tam kanceláriu,“ hovorí Ivan Kolárik, konateľ firmy.

Ako vysvetľuje Dutko, "na rozdiel od podnikania, ktoré je sústavnou činnosťou, je služba len náhodilá. Ak by išlo o jednorazovú aktivitu, možno ju vykonať na základe živnostenského oprávnenia domovskej krajiny s tým, že sa odporúča, aby bolo overené tzv. apostylovanou doložkou, ktorú vydáva slovenské ministerstvo vnútra“.

Treba na ňu predložiť originál živnostenského listu alebo výpis z neho. Doložka sa vybavuje na počkanie. Pečiatka na apostylovanom živnostenskom liste je dvojjazyčná, v domovskom jazyku a vo francúzštine, a platí sa správny poplatok 6,5 eura. V rámci jej vydania sa overujú štyri skutočnosti, a to orgán štátu, ktorý oprávnenie vydal, ktorým je u nás odbor živnostenského podnikania príslušného obvodného úradu. Ďalej - či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, či živnostenský list vydala oprávnená osoba a overuje sa aj pravosť pečiatky úradu.

"Legalizáciou našich živnostenských listov sa má zabezpečiť, aby naši občania v cudzine nepodnikali na základe podvodne vydaných oprávnení. Náš občan tak v cudzine deklaruje, že splnil zákonné podmienky podnikania na našom území.“

Podmienky zadefinovať v zmluve
Podnikatelia, ktorí chcú takto občas s našim živnostenským listom podnikať u susedov, by si mali hneď v úvode zmluvy, upravujúcej ich obchodno-právny vzťah, uviesť aj poskytnutie služby. Zároveň by mali mať presne zadefinované, o akú službu ide. Povedzme, že ide o výstavbu domu alebo opravu elektroinštalácie. Taktiež - v akom rozsahu a kde ju chcú poskytovať. V takom prípade sa totiž môže preukázať pred kontrolnými orgánmi v inej krajine, kde náhodilú činnosť vykonáva, že je v tzv. režime služby. Nerozhoduje, ako často to môže vykonávať. "Každý prípad sa posudzuje osobitne,“ uzatvára Dutko.