Priznávam bez mučenia, že sa nepovažujem za odborníka na básne. Napriek tomu poéziu čítam. Sám seba označujem trochu vulgárne za jej konzumenta. V knižnici mám vyhradené poličky pre poéziu. Medzi knihami je aj Vanilka od Viery Prokešovej. Básne v tejto zbierke vytvárajú svet, ktorý je ženský, intímny, no ktorý nie je cudzí, v ktorom sa cítite dobre, ktorý vám nasadzuje iné okuliare. Nedokážem sa zbaviť údivu nad tým, že "krátke riadky" niekedy povedia viac ako siahodlhá próza. Konzumáciou Vanilky som si určite neuškodil.