Keď sa povie mikroorganizmy či baktérie, väčšina laikov si predstaví špinavé ruky, choroby a nákazy. Nie je to však celkom správna predstava. Z doteraz známych asi 150 000 druhov mikroorganizmov v skutočnosti len nepatrná časť ohrozuje zdravie. Väčšina baktérií a mikroorganizmov je z hľadiska života na Zemi užitočná a nenahraditeľná. Mnohé prežijú v extrémnych podmienkach, množia sa hoci pri 11 stupňoch Celzia pod nulou alebo, naopak, termofilné baktérie sú prispôsobené na život v horúcich prameňoch pri teplotách nad 100 stupňov Celzia. Americkí vedci zasa nedávno oživili baktériu starú 250 miliónov rokov, popri ktorej bola dovtedy najstaršia oživená 25 miliónov ročná baktéria hotovým mladíkom.
Baktérie objavil v 17. storočí Anthony van Leeuwenhoek, keď ich ako prvý človek zbadal vo vlastnoručne vyrobenom mikroskope. V 19. storočí Louis Pasteur objavil ich úlohu pri vzniku rôznych chorôb.
U ľudí nájdeme baktérie nielen na pokožke a sliznici úst, ale aj v tráviacom trakte, najmä v hrubom čreve. Ľudské baktérie milujú teplo a vlhko. Niektoré potrebujú na svoj rast kyslík a vyskytujú sa preto na koži alebo v dýchacom systéme. Hlboko v tkanivách, v zažívacom trakte alebo vo vnútri rán sú, naopa,k baktérie, ktoré kyslík neznášajú. "Dobré" baktérie chránia sliznice a bránia ich proti škodlivým susedom a nežiaducim návštevám. Ak ich však napr. prehnanou hygienou oslabíme, "zlí hostia" sa ihneď nasťahujú a spôsobia nám zápaly, plesňové ochorenia či iné nepríjemnosti.
Baktérie vyvolávajúce choroby voláme patogénne. Podľa tvaru ich delíme na tri hlavné skupiny: koky (guľovité), bacily (tyčinkovité) a spirochety (špirálovité). Hoci sa im všemožne snažíme vyhnúť, prehnané bránenie kontaktu s baktériami by naše telo v boji proti chorobám oslabilo. Rovnováha medzi mikroorganizmami a človekom sa nastavovala niekoľko sto miliónov rokov a tento proces prebieha aj dnes. Stály styk s mikroorganizmami učí náš imunitný systém reagovať na "votrelcov". Keď malé deti oblizujú predmety a jedia piesok, budujú tým základy svojej imunity. Odborníci si dokonca myslia, že prekonať v detstve relatívne bezpečné infekčné choroby je okrem iného veľmi užitočné aj proti neskoršiemu ochoreniu na cukrovku či leukémiu. Rozumné a vyvážené vystavovanie vplyvom rôznych bacilov odmalička je dôležité aj na získanie odolnosti voči alergickému ochoreniu ako je astma, senná nádcha či ekzémy.
Niektoré baktérie slúžia človeku priamym spôsobom. Využívame ich napríklad v potravinárstve pri výrobe piva, vína, syrov, jogurtov. Spomínané dobré baktérie obsahujú probiotiká -- tak označujeme látky "pre život" (opakom sú antibiotiká zamerané proti baktériám). Živé kultúry obsiahnuté v probiotikách (najčastejšie laktobacily a bifidobaktérie) prijímame potravou a stávajú sa súčasťou našej črevnej mikroflóry. Tam plnia nenahraditeľnú funkciu -- pôsobia lokálne na črevo, ale aj celkovo na organizmus. Medzi ich lokálne účinky patria optimalizovanie trávenia, znižovanie obsahu enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe karcinogénov tráviaceho traktu a tiež obmedzovanie zápchy, ulceratívnej kolitídy, hnačky a iných črevných ochorení. Na celý organizmus pôsobia tým, že zvyšujú jeho imunitnú odpoveď a celkovú obranyschopnosť, znižujú obsah cholesterolu v krvi, zvyšujú vstrebávanie minerálnych látok a stopových prvkov z potravy, produkujú vitamíny (K a B12), bránia premene žlčových kyselín na sekundárne karcinogénne metabolity, skvasujú mliečny cukor laktózu, čím uľahčujú trávenie mlieka a kolonizáciou buniek črevnej výstelky bránia prichyteniu choroboplodných mikroorganizmov na povrchu črevnej sliznice. V mnohých prípadoch sa ich účinnosť zvyšuje kombináciou so stravou bohatou na vlákniny, vitamíny a iné látky s antioxidačnými účinkami (vitamíny A, E, organický selén). Probiotické kultúry sa odporúčajú aj na preliečenie tráviaceho traktu po liečbe antibiotikami. Práve vtedy sa totiž spúšťa bludný kruh: antibiotiká okrem vyničenia patogénnych baktérií zničia aj probiotické kultúry v črevách; tým sa naruší imunita organizmu, čo často vedie k ďalšiemu ochoreniu. Nezriedka lekár znova nasadí antibiotiká -- a takto to ide dokola. My si však môžeme regulovať zloženie svojej črevnej mikroflóry sami -- pravidelnou konzumáciou poživatín s probiotickými baktériami (jogurt, kefírové mlieko, acidofilné mlieko, syry a podobne) alebo pomocou farmaceutických preparátov. Jedným z nich je BION3 obsahujúci tri probiotické kultúry spolu s 13 vitamínmi a 13 minerálnymi látkami a stopovými prvkami. Jeho nasadenie sa odporúča napríklad na regeneráciu črevnej flóry po liečbe antibiotikami, ale aj počas liečby samotnej. Vtedy treba prípravok užívať v polčase medzi užívaním antibiotika. Stabilitu probiotických kultúr a aj ďalších zložiek tohto prípravku zaisťuje trojvrstvové zloženie tabliet; o dopravenie probiotických kultúr v živom stave až do čreva sa zasa stará špeciálna ochranná vrstva. Prípravok obsahuje komplexné zloženie dôležitých látok -- jeho užívanie teda nahradí konzumáciu viacerých výživových doplnkov.