Zdá sa, že zlodeji obrazov si to v týchto dňoch namierili na Švajčiarsko. Minulý týždeň sa objavila informácia, že z výstavy vo švajčiarskom meste Pfäffikon zmizli dve plátna Pabla Picassa v hodnote viac ako tri milióny eur (v prepočte takmer miliarda korún) a včera obletela médiá správa o veľkej krádeži vzácnych diel z múzea priamo v hlavnom meste - v Zürichu. Za obeť pritom "padli" také ikonické mená ako Vincent Van Gogh, Claude Monet, Edgar Degas či Paul Cézanne.
Lúpež dvadsaťročia
Švajčiarska polícia včera najskôr iba naznačila, že krádež sa uskutočnila v ôsmom mestskom obvode. Okamžite sa začalo diskutovať o tom, že cieľovou adresou zlodejov by mohla byť zbierka Nadácie Emila Buehrleho, ktorá obsahuje jedny z najvzácnejších diel francúzskeho impresionizmu, ako aj diela ďalších významných umelcov 19. a 20. storočia. Sídli totiž práve v spomínanom obvode. Popoludní sa špekulácie potvrdili. Polícia takisto priniesla informáciu, že za lúpežou stojí ozbrojený gang a zatiaľ nemá informácie, či mal niečo spoločné aj s nedávnou lúpežou Picassových diel.
Lúpež sa uskutočnila v nedeľu asi pol hodiny pred uzatvorením vily, kde je spomínaná zbierka umiestnená. Traja maskovaní muži so zbraňami najskôr donútili ochranku ľahnúť si na zem a následne do bieleho vozidla zaparkovaného pred múzeom naložili plátna v hodnote viac ako 160 miliónov dolárov (v prepočte 3,7 miliardy korún). Už teraz sa preto hovorí, že ide o jednu z najväčších krádeží umeleckých diel za posledných 20 rokov. Podľa svedkov hovoril jeden z páchateľov po nemecky so slovanským prízvukom.
Za poskytnutie akýchkoľvek informácií, ktoré by viedli k objaveniu diel alebo zadržaniu páchateľov, je vypísaná odmena 100-tisíc švajčiarskych frankov.
Pod dohľadom Interpolu
Impresionisti a postimpresionisti sú obľúbeným artiklom zlodejov umeleckých diel už roky. Cena pláten Clauda Moneta či Vincenta Van Gogha sa na trhu s umením šplhá do závratných výšok, na aukciách lietajú sumy pohybujúce sa v desiatkach tisícoch dolárov.
Pravidlom však je, že takéto diela sú aj tie najsledovanejšie. Predať ukradnutý obraz takejto hodnoty a popularity je prakticky nemožné. Podľa odborníkov sú takéto diela vynikajúco skatalogizované a kúpiť ich od zlodejov by bolo neúnosné riziko. Oplatí sa ich teda vôbec kradnúť?
"Bez jasnej vízie, ako s ukradnutým dielom naloží, sa zlodejovi určite takýto typ obrazu ukradnúť neoplatí," hovorí pre HN kunsthistorik Viktor Jasaň. "Oplatí sa mu to v prípade, ak za krádežou stojí objednávateľ." Tými sú neraz súkromní "zberatelia", ktorí jednoducho túžia vlastniť takéto dielo vo vlastnom trezore. V prípade, že s obrazom ďalej neplánujú obchodovať, je šanca na jeho vypátranie veľmi malá.
Stále sa však darí aj čiernemu obchodu s umením. Aj keď ponúknuť Van Gogha na otvorenom trhu je už dnes veľmi riskantné. Interpol, ktorý spravuje medzinárodnú databázu ukradnutých diel už od roku 1947, stále zlepšuje opatrenia na ich vypátranie. Spolupracuje s ním aj Slovenská národná galéria, ktorej začiatkom 90. rokov zmizlo z výstav a depozitárov asi desať vzácnych diel a napriek odsúdeniu páchateľov sa obrazy dodnes nenašli.