Na vaše otázky odpovedajú:
Jana Hurtošová, analytička spoločnosti Symsite Research
Dagmar Piršelová, odborníčka na dane

Počas pracovného pôsobenia v Českej republike som mala otvorený bežný účet v ČSOB. Okrem iných služieb k účtu mi ponúkli aj poistenie platobnej karty. Za, podľa mňa, "symbolickú" sumu okolo 600 Kč ročne som mala istotu, že v prípade straty alebo odcudzenia karty nebudem musieť platiť za vystavenie novej a zároveň, že transakcie, vykonané s kartou 24 hodín pred ohlásením straty, nepôjdu na ťarchu môjho účtu, ak som ich nevykonala ja. Po návrate na Slovensko som si - po dobrých skúsenostiach v Prahe - založila účet v ČSOB v Bratislave. Keď som sa pýtala na možnosť poistenia platobnej karty, dostala som odpoveď, že takúto službu k platobnej karte neposkytujú. Ako je to s poistením v súčasnosti?

Odpovedá Jana Hurtošová: Poistenie zneužitia karty, ktoré sa vzťahuje na neoprávnené transakcie pri strate alebo odcudzení karty, dávajú niektoré banky (napr. Dexia banka, Slovenská sporiteľňa a VÚB) k svojim kartám automaticky. Nie je však štandardnou výbavou väčšiny kariet na Slovensku a zväčša sa týka len kreditiek. Konkrétne v prípade ČSOB tento typ poistenia banka ku karte neponúka ani formou príplatku.

Moja matka, ktorá zomrela v júli 2007, vlastnila podielové listy v peňažnom korunovom fonde. Ja ako dcéra a oprávnená osoba som požiadala o vyplatenie podielov a mojej žiadosti bolo obratom vyhovené. Bola mi vyplatená suma, zodpovedajúca celkovej sume (počet podielov krát aktuálna cena podielu) zníženej o celkovú odvedenú daň. Matka, narodená v roku 1921, bola starobnou dôchodkyňou. Môžem uplatňovať vrátenie dane v jej mene? Ak áno, ako?

Odpovedá Dagmar Piršelová: Všeobecne platí, že príjem, z ktorého bola daň vybratá zrážkou (čo by mal byť tento prípad), je buď vyrovnaná, alebo je možné využiť § 4 ods. 6, v nadväznosti na § 43 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Z týchto ustanovení vyplýva, že takto zdanený príjem je možné dobrovoľne uviesť do daňového priznania s tým, že daň sa potom bude považovať za preddavok na daň. Započíta sa na celkovú daňovú povinnosť daňovníka (neberieme do úvahy niektoré právnické osoby a podnikateľov, kedy môže byť iný postup). Význam to má len pre tých daňovníkov, ktorí majú nízke príjmy, pretože si aj na takto zdanené príjmy môžu uplatniť (vyčerpať) nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré majú nárok, s cieľom vrátenia dane (alebo aspoň časti).
Otázne však v tomto prípade je, kto je (bol) daňovníkom. Keďže ste požiadali po smrti matky o vyplatenie podielov a bolo vám vyhovené, daňovníkom ste zrejme vy, nie vaša matka, ktorá zomrela. Predpokladáme, že príjem bol vyplatený vám. Z toho vyplýva, že v jej mene nemôžete žiadať o vrátenie dane. Ak ste nemali príjmy vyššie ako nezdaniteľné časti základu dane, tak si môžete tento príjem sama uviesť do daňového priznania na uvedený účel. Ak ste mali zdaniteľné príjmy vyššie, nemá to pre vás význam (pre existenciu rovnej dane).
Iná by bola situácia, ak by sa tento príjem týkal priamo vašej matky (ak by jej boli tieto podiely počas života vyplatené). V takom prípade by však bolo potrebné postupovať podľa § 49 ods. 4 cit. zákona o dani z príjmov, z ktorého vyplýva, že ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič, a to do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť (ak ju podá najneskôr 15 dní pred jej uplynutím). Keďže je táto lehota už skončená, podanie daňového priznania by síce bolo možné, ale zrejme by to nebolo bez postihu...
Ak ide o inú situáciu, ako je uvedené, odporúčame obrátiť sa aj s príslušnými podkladmi na daňového poradcu.

Slovenské banky, ich vzťah ku klientom a služby by veľmi nevyhovujú. Chcel by som sa opýtať, či môže byť pre slovenského občana výhodné otvoriť si účet v zahraničnej banke. Myslím si, že pri dnešnom rozvoji internetového bankovníctva by mohlo byť zaujímavé otvoriť si účet napríklad v zahraničnej on-line banke. Sú s tým spojené nejaké riziká alebo poplatky? V ktorých krajinách sú tieto služby najrozvinutejšie, oplatí sa mi v nich otvárať účet? Oplatí sa mi počkať až na zavedenie eura? Počul som, že pri otváraní zahraničného účtu ho musím ohlásiť Národnej banke. Sú s tým spojené aj nejaké poplatky?

Odpovedá Jana Hurtošová: Využívanie služieb zahraničnej banky na transakcie, ktoré sú spojené s bežným účtom (platenie účtov a pod.), neodporúčam. Dôvodom sú poplatky spojené so zahraničnými platbami, ktoré sú výrazne vyššie ako poplatky pri domácich transakciách (aj pri použití internetbankingu). Európska komisia v tejto oblasti pripravila iniciatívu SEPA (Single Euro Payments Area), ktorej cieľom je dosiahnuť stav, keď cezhraničné platby trvajú aj stoja rovnako ako domáce platby. Pôvodný termín zavedenia bol 1. január 2008. Zatiaľ však fungujú iba niektoré aspekty SEPA (napr. harmonizácia čísel účtov) a celý proces zavedenia SEPA je rozvrhnutý do roku 2010. Po plnom implementovaní SEPA a zavedení eura na Slovensku je možné, že klientom sa oplatí hľadať internetovú banku v inej krajine EÚ. Ostanú iba praktické problémy - niektoré bankové produkty, najmä investičné a úverové, potrebujú osobný kontakt.