V slovenských kinách ho uvidíme až tento štvrtok. Čím tak zaujala dramatická love story z obdobia druhej svetovej vojny?
Osudové svedectvo
Román Pokánie britského spisovateľa Iana McEwana sa v roku 2001 dostal do finále Bookerovej ceny, magazín Time ho zaradil medzi sto najlepších kníh všetkých čias. Príbeh o tragickej láske a najmä o tom, aké ďalekosiahle dôsledky môže mať príliš živá fantázia, sa dodnes považuje za jedno z najlepších McEwanových diel. Minulý rok sa konečne dostal aj na filmové plátno.
Briony Tallis má ešte len trinásť, no už vie, že jej poslaním je písanie. Za každým detailom vidí príbeh, za každým slovom objavuje román. Literárny svet sa jej prelína s tým skutočným a niekedy ich nevie, alebo možno nechce, od seba odlíšiť. Práve jej príliš bujná fantázia, štipka žiarlivosti a prečítanie "zakázaného" listu spôsobí, že krivo obviní Robbieho Turnera, lásku svojej sestry Cecilie, zo znásilnenia ich neplnoletej sesternice. Briony v tom momente ešte netuší, že falošným svedectvom navždy tragicky ovplyvní osudy celej rodiny.
Robbie skončí vo väzení, neskôr výmenou za kratší trest narukuje do armády. Zlomená Cecilia si v Londýne vyberie dráhu zdravotnej sestry a úplne preruší styky so svojou rodinou. Briony, ktorá si postupne začína uvedomovať, čo svojím obvinením spôsobila, nastúpi do ošetrovateľského kurzu. Stále píše, no popri nových fiktívnych príbehoch sa na stránkach papiera usiluje v podstate o jediné - o pokánie.
Neskutočné kúsky šťastia
Divák má možnosť sledovať konanie a myslenie spisovateľky v troch obdobiach jej života - počas detstva, na hranici dospelosti a v starobe. Akási katarzia za tragické rozhodnutie prichádza, samozrejme, až vo finálne, keď Briony v televíznej šou už ako renomovaná spisovateľka predstavuje svoj 21. a zároveň posledný román s názvom Pokánie. Nielen ona si uvedomí, že ho písala v podstate celý život.
Druhou dejovou líniou je prirodzene (ne)napredovanie milostného vzťahu medzi Ceciliou a Robbiem - vďaka vojne sa stretávajú vždy len na okamihy a ako sa neskôr ukáže, ani tieto "kúsky šťastia" nemusia byť skutočné. Ich príbeh je totiž rozprávaný najmä očami Briony a tak divák/čitateľ niekedy celkom nevie, čo je realita a čo len túžbou po realite.
Režisér Joe Wright si pred dvoma rokmi získal uznanie svojím citlivým spracovaním románu Jane Austenovej Pýcha a predsudok. Vo filme Pokánie nadviazal na osvedčený filmový rukopis, avšak podarilo sa mu ho ešte o niekoľko tried vycibriť. Pokánie tak nadobúda punc výnimočnosti nielen vďaka viacvrstevnatému príbehu či niekoľkým pozoruhodným hereckým výkonom, ale najmä kvôli osobitému narábaniu s filmovým jazykom.
Filmové hračky Joea Wrighta
Tak ako McEwan vo svojich textoch dbá na detaily, pohráva sa so slovíčkami a pri čítaní cítiť, že vety na papier nehádže bez rozmyslu, ale cielene, aj Joe Wright sa vo filme pokúsil o čosi podobné. Experimentuje so skladaním, ba neraz až akýmsi zdvojovaním jednotlivých obrazov (napríklad prvý začína záberom na domček pre bábiky, ktorý je kópiou reálneho sídla Tallisovcov, druhý otvára rovnaký záber, ale už nie modelu, lež jeho predlohy). Niekedy zas ukáže finále obrazu skôr, ako jeho začiatok. Do konfrontácie s dôsledkom sa tak divák dostane ešte predtým, ako spozná jeho príčinu.
Nadštandardnú funkciu vo filme má hudba. Na jednej strane je klasickou kulisou dotvárajúcou atmosféru deja, no miestami sa stáva dominantným prvkom, ktorý diktuje rytmus scén (najmä v prípade, keď je priamo do filmovej hudby nasamplovaný zvuk písacieho stroja). Lahôdkou sú tiež okamihy, keď napríklad reálny filmový ruch dokončí hudobný motív, ktorý začal znieť už v predchádzajúcom zábere. A takýchto filmových "hračiek" objaví divák počas dvoch hodín niekoľko. Samozrejme, pri pozornom sledovaní.
Práve spôsob Wrightovho režijného vedenia je tým, čo film vytrháva zo šablóny tradičných dramatických príbehov o tragickej láske. Hoci svoj podiel na tom má aj McEwanov silný príbeh. A Wright sa spisovateľovu poetiku pokúsil preniesť aj na filmové plátno. Takmer dokonale sa mu to aj darí.
Dva konce
Z hereckého obsadenia stojí určite za pozornosť ešte len 13-ročná Saoirse Ronan, ktorá stvárnila najmladšiu podobu Briony. Právom jej patrí oscarová nominácia. Tradične presvedčivá je Vanessa Redgrave v úlohe spisovateľky na sklonku svojho života. Z titulnej mileneckej dvojice Keira Kneightly - James McAvoy ťahá za kratší koniec tentoraz žena. Krehkosť na povrchu a sila vo vnútri herečke síce nechýbajú, avšak na výkon, ktorý predviedla v Pýche a predsudku, to nestačí.
Briony Tallis v skutočnom svete zapríčinila, že Cecilia a Robbie "nikdy nemali čas byť spolu tak, akoby si boli zaslúžili". Šťastie sa im preto rozhodla dať aspoň na stránkach svojho románu. "V knihe som im chcela dať to, čo stratili v živote," vyznáva sa na záver. Nech je jej román Pokánie akokoľvek autobiografický, kúsok fikcie v ňom opäť má svoje miesto. Pretože aký pocit uspokojenia môže čitateľ prežiť pri čítaní tragického konca? pýta sa autorka.
Pokánie tak môže skončiť dvoma spôsobmi. A je len na divákovi, ktorý si vyberie. A ktorý sa mu bude viac páčiť.

Ocenené Pokánie
- v kinách si film doteraz zarobil vyše 88 miliónov dolárov
- doteraz si vyslúžil 47 nominácií a 7 rôznych ocenení, aktuálne bude bojovať o Oscara v siedmich kategóriách
- britský spisovateľ Ian McEwan síce k filmovej adaptácii svojho románu nepísal scenár, ostal však pri filme v úlohe výkonného producenta, aby pri nakrúcaní mohol ostať prítomný. Ocenil najmä výber Saoirse Ronan do úlohy mladučkej Briony