Ako vnímate úspech zlatých medailistov v Pekingu?
Výsledky, ktoré dosiahli vodní slalomári v Pekingu, sú špičkové. Na Slovensku nemáme športovcov, okrem vodných slalomárov, ktorí by si tak dlho udržali svetovú výkonnosť. Vďaka ich výsledkom sa Slovensko v dlhodobých tabuľkách ocitlo na prvom mieste na svete v počte získaných medailí na olympijských hrách medzi "vodákmi“. Za existenciu samostatného Slovenska doviezli domov 7 zlatých, 2 strieborné a jednu bronzovú medailu. Sme "vodácka“ veľmoc, druhí vo svete sú Francúzi, tí získali len štyri. Skladám pred našimi športovcami klobúk. Otázka však znie, či si ich úspech uvedomuje naša krajina, vláda a predstavitelia športu, ako si ich vážia a dokážu oceniť oni.
Pýtam sa teda rovno: uvedomujú si úspech a vedia ich oceniť?
Všetci naši olympionici sú zamestnaní v strediskách vrcholového športu ako inštruktori športu. Ohodnotení sú však ako robotníci v Rakúsku. Domnievam sa, že niekoľkonásobní olympijskí víťazi si za reprezentáciu Slovenska zaslúžia od štátu viac...
Za úspech v Pekingu predsa dostali finančné odmeny.
Milión korún za zlato raz za 4 roky možno nie je málo, ale skúste porovnať platy zahraničných športovcov s našimi. V tejto oblasti patríme medzi rozvojové krajiny sveta.
Ako vidíte budúcnosť vodných slalomárov na Slovensku?
Na to, aby mohli existovať kvalitní športovci, musíme zaplatiť trénerov, ktorí budú pracovať s mládežou. Minimálne tak oduševnene a kvalitne, ako pracovali tréneri našich olympionikov. Či už ide o Michalovho otca Jozefa Martikána, Petra Mráza, ktorý trénuje Elenu Kaliskú alebo Petra Hochschornera, ktorý zo svojich synov Petra a Pavla vychoval svetovú špičku. Obávam sa, že títo vodáci nebudú mať nástupcov. Niežeby sme nemali dosť talentovanej mládeže, ale preto, že s nimi nemá kto pracovať. Bohužiaľ, budúci víťazi olympiád sa ani vo vodáckej veľmoci nerodia na stromoch ako pomaranče. Musia vyrásť a dostať šancu trénovať a súťažiť. Tento štát však akosi nemá záujem o výchovu budúcej generácie špičkových športovcov.
Zväz nemôže nič podniknúť?
Robíme, čo sa dá. Zháňame peniaze, snažíme sa vytvoriť podmienky. Po olympiáde v Sydney sme žiadali ministerstvo školstva o prostriedky na výstavbu nenáročných tréningových tratí pre talentovanú mládež. Po LOH v Aténach sme žiadali o to isté. Odpovede ministerských úradníkov boli pozitívne, každý si uvedomuje, že treba vytvoriť tréningové strediská pre mládež, doteraz sa však nič nezmenilo.
Po zlatej žatve v Pekingu budete opäť žiadať?
Chceme, aby sa pre šport číslo 1, aspoň čo sa týka zlatých medailí, skvalitnila príprava, aby sme mohli zaplatiť kvalitných trénerov, najmä pre mládež. Ak však bude finančná podpora na rozvoj a výstavbu nenáročných tréningových tratí smerovať len prostredníctvom VÚC, pre vodný slalom zostanú len omrvinky. V prvom rade je potrebné naozaj výraznejším spôsobom podporiť mládež. Tá je naša budúcnosť.