Potraviny z ekologického poľnohospodárstva predstavujú špeciálnu skupinu potravín, ktoré majú vyššie kvalitatívne parametre.
Výroba potravín z ekologického poľnohospodárstva podlieha prísnym pravidlám, ktoré sú ustanovené v právnych predpisoch na európskej úrovni. Dodržiavanie pravidiel pri výrobe biopotravín producentmi registrovanými v systéme ekologického poľnohospodárstva je kontrolované oprávnenými inšpekčnými organizáciami.
Pravidlá výroby biopotravín sú ustanovené v Nariadení Rady (EHS) č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín. V ňom sú deklarované všetky potrebné kritériá na výrobu biopotravín:
-- povolené zložky do biopotravín,
-- povolené pomocné látky pri výrobe biopotravín,
-- percentuálne zastúpenie zložiek pochádzajúcich z ekologického poľnohospodárstva
-- princípy označovania biopotravín výrazom BIO alebo EKO.
Pri označovaní biopotravín zákazníkovi musí biopotravina prezentovať svoju biokvalitu. Preto popri výrazoch BIO alebo EKO uvedených na etikete biopotraviny je povinné aj uvádzanie kódu inšpekčnej organizácie. Ide o inšpekčnú organizáciu vykonávajúcu povinnú každoročnú inšpekciu výrobcu predmetnej biopotraviny.
Pre ľahšie rozlíšenie biopotraviny od konvenčnej potraviny bol na Slovensku zákonom č. 421/2004 Z. z. o ekologickom poľnohospodárstve zavedený grafický znak ekologického poľnohospodárstva (obr. 1).

Označovanie biopotravín národnými znakmi sa využíva nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku, Dánsku či vo Francúzsku. Ich používanie na biopotravinách nie je povinné, avšak či už v Nemecku alebo vo Francúzsku vláda vynakladá nemalé finančné náklady na informačné kampane pre poznávanie tohto znaku biopotravín.
Európski výrobcovia biopotravín na svojich bioproduktoch majú možnosť tiež uvádzať aj logo Európskeho spoločenstva pre ekologické poľnohospodárstvo.

Biopotraviny na Slovensku
Výroba biopotravín na Slovensku má oveľa kratšiu históriu ako v členských štátoch Európskeho spoločenstva.
Primárne poľnohospodárske bioprodukty, hlavne rastlinného pôvodu, sa objavili na Slovensku v roku 1991, keď 37 biofarmárov začalo obhospodarovať 14 773 hektárov poľnohospodárskej pôdy podľa medzinárodných princípov ekologického poľnohospodárstva. Prvá slovenská potravina z ekologického poľnohospodárstva sa objavila na trhu až v roku 2000.
Slovenskí výrobcovia potravín z ekologického poľnohospodárstva sú povinne registrovaní na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ÚKSÚP) v Bratislave. Ku koncu roku 2005 bolo v registri Odboru životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva už 24 výrobcov biopotravín a dnes ich je už 38.
Výrobcovia biopotravín sú roztrúsení po celom Slovensku. V roku 2005 vyrobili 86 druhov biopotravín, vlani 116, čo je oproti začiatkom v roku 2000 veľký pokrok. Pozitívom sú aj prvé lastovičky biopotravín živočíšneho pôvodu.
Hlavné skupiny slovenských biopotravín rastlinného pôvodu sú:
-- bylinkové biočaje,
-- mlynské bioprodukty,
-- biocestoviny,
-- čerstvá biozelenina,
-- sušené bioovocie,
-- sušená biozelenina,
-- biovíno,
-- biokeksy a sladké bioracionálne tyčinky zo zmesi zŕn,
-- bioovocné šťavy,
-- alkoholické bionápoje,
-- racio biochlebíčky.
Medzi biopotraviny živočíšneho pôvodu patria rôzne druhy ovčích biosyrov (slaných a modifikovaných rôznymi bylinkami) a biomed. Tieto chutné biopotraviny boli s úspechom prezentované na svetovom veľtrhu ekologického poľnohospodárstva BioFach 2007 v nemeckom Norimbergu.
Slovenské biomlieko
Na Slovensku máme viacerých registrovaných producentov biomlieka. Kravské biomlieko sa vo veľkom spracúva v českej mliekarni na biomliečné potraviny, ktoré si slovenskí spotrebitelia často kupujú v supermarketoch. Ďalšie slovenské biomlieko putuje do konvenčných slovenských mliekarní, čím sa vysoká kvalita certifikovaného biomlieka ako biopotraviny stráca.
Bioovčie mlieko má podobný osud, okrem výnimky, keď sa produkuje ako certifikovaný bioovčí syr. Biokozie mlieko má jedného spracovateľa, ktorý vyrába sušené biokozie mlieko.
Na Slovensku chýbajú malé spracovateľské podniky, ktoré by boli schopné v kvalite bio dodávať na naše pulty konzumné biomlieko, biotvaroh, biojogurty či slovenské špeciality ako bryndzu, oštiepky, nitky, parený syr v kvalite bio.
Mäsové biovýrobky
V oblasti ponuky mäsových biovýrobkov Slovensko je na nule. Nádej svitla, keď sa na Odbore životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva ÚKSÚP v Bratislave zaregistrovali dva bitúnky do systému ekologického poľnohospodárstva. Zatiaľ sa však biomäso na Slovensku nespracúva a je zbytočné ho hľadať na pultoch našich obchodov. Pritom na Slovensku je veľký potenciál na produkciu biomäsových aj biomliečnych výrobkov.
Podľa štatistických údajov Eurostatu práve Slovensko chová najvyšší počet oviec v systéme ekologického poľnohospodárstva v rámci Európskeho spoločenstva. V počte chovu hovädzieho dobytka tiež zaujímame významné miesto. Slovensko je známe vývozom kvalitných veľkonočných baránkov chovaných na našich biofarmách.
Bioobilniny
Na Slovensku sme dopestovali v roku 2006 na 11 510 hektároch bioobilniny. Kým až 81,2 percenta biofariem sa popri rastlinnej výrobe v systéme ekologického poľnohospodárstva venuje aj chovu hospodárskych zvierat, tak prirodzene určitá časť bioobilnín je pestovaná pre kŕmne účely.
Ďalší podiel bioobilnín vďaka dlhoročným tradičným dobrým kvalitatívnym ukazovateľom sa predáva do iných členských štátov EÚ.
A čo so zvyškom? Slovensko má jedného výrobcu biochleba registrovaného v systéme ekologického poľnohospodárstva na Odbore životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva ÚKSÚP. Je to málo. V minulosti sa biochlieb piekol pred očami spotrebiteľov v pekárňach francúzskej obchodnej siete, kde sa v troch gramážach biochlebíky každodenne piekli a predávali dokonca vo vyššej miere ako v rovnakom supermarkete v Česku.
Biopotraviny
Výroba biopotravín na Slovensku je len v začiatkoch. Spotreba biopotravín sa rozbieha. Väčšina fariem, ktoré sa venujú ekologickému poľnohospodárstvu, sú podniky družstevného typu s priemernou plochou 470 hektárov. Hospodária zväčša ekologickým i konvenčným spôsobom. Malé rodinné farmy, i keď sú pomerne zriedkavé, hospodária takmer výlučne ekologicky.
Slovenský spotrebiteľ by privítal väčšiu informovanosť o kvalite bio, o pôvode a pozitívach biopotravín. Slovenské surové primárne nespracované bioprodukty sa už tradične predávajú za hranice Slovenska. Pričom sa môže stať, že práve slovenskí spotrebitelia v obchodoch siahnu po biopotravinách vyrobených v iných štátoch EÚ a pritom to môžu byť produkty vyrobené zo surovín odkúpených od slovenských biofarmárov.
Na Slovensku sa až 5,8 percenta poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje podľa pravidiel ekologického poľnohospodárstva. Konzumáciou domácich biopotravín je podmienené smerovanie ďalšieho vývoja slovenského ekologického poľnohospodárstva.
Spotrebiteľov k biopotravinám vedú rôzne pohnútky:
-- módna vlna -- zdravý prístup k životu
-- zdravotné ťažkosti
-- rozhodnutie uprednostniť bez chémie vyrobené biopotraviny
-- presvedčenie, že spotrebou biopotravín sa prispeje k udržaniu zdravšieho stavu životného prostredia a vyššej zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva
Biokvalita
Biopotraviny označené kódom SK-02-BIO, patriacim inšpekčnej organizácii Naturalis SK, zaručujú biokvalitu a týmto označením môže byť každá biopotravina vyrobená v Slovenskej republike uvádzaná nielen na slovenský trh, ale na celoeurópsky trh 27 členských štátov.
Inšpekčná organizácia Naturalis SK (logo inšpekčnej organizácie na obr. 3) v roku 2006 vydala 182 certifikátov na biopotraviny.

Biopotravina musí mať certifikát už pri svojom uvádzaní na trh, ak má byť zaradená medzi biopotraviny. Inšpekcia biopotravín sa musí vykonávať minimálne raz do roka. Vlani zamietla inšpečná organizácia vydať 20 certifikátov na biopotraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu kvôli zisteným porušeniam pravidiel ekologického hospodárstva.
Potraviny z ekologického poľnohospodárstva podľa ustanovení právnych predpisov podliehajú prísnym kritériám nielen vlastnej produkcie, ale aj označovania, skladovania, inšpekcie a certifikácie. Každá zložka biopotraviny musí byť vystopovateľná a jej pôvod v systéme ekologického poľnohospodárstva musí byť jasne preukázateľný. Z tohto faktu vidieť, že biopotraviny sú jednou z možných alternatív bezpečných potravín pre spotrebiteľa v pretechnizovanom 21. storočí.

Ekologická poľnohospodárska výroba
Je výroba rastlín, v ktorej sa používajú osobitné osevné postupy, zelené hnojenie, hnojenie organickými hnojivami, povolenými prírodnými anorganickými hnojivami, mechanické, fyzikálne a biologické metódy na ochranu rastlín, ako aj chov hospodárskych zvierat, pre ktoré sa používajú výlučne krmivá pochádzajúce z ekologickej rastlinnej výroby a ktorým sa súčasne venuje osobitná veterinárna starostlivosť.
Ekologické poľnohospodárstvo je systém priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľný agroekosystém, ktorý využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia.

Ako sa stať ekofarmárom
Prvým predpokladom je vlastníctvo alebo prenájom pôdy v lokalite, ktorá sa nachádza mimo území zaťažených ťažkým a chemickým priemyslom.
Treba si zodpovedať otázky: prečo chcem ekologicky hospodáriť, čo chcem hospodárením dosiahnuť a ako sa prepracovať k cieľu.
Začať ekologicky hospodáriť vyžaduje množstvo informácií, vedomostí, síl, invencie a trpezlivosti.
Po analýze vlastných možností nasleduje postup:
-- zaregistrovať sa na Ústrednom kontrolnom skúšobnom ústave poľnohospodárskom (www.uksup.sk)
-- podpísať zmluvu s kontrolnou organizáciou NATURALIS SK (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.)

Čo sa nesmie
-- používanie syntetických hnojív, herbicídov, pesticídov, regulátorov rastu, desikantov a iných chemických látok,
-- aplikovať hnojovicu na voľnú pôdu s výnimkou predsejbového termínu a aplikovať hnojovicu a močovku na zamrznutú pôdu,
-- používanie osevných postupov, ktoré predpokladajú vstupy rýchlo rozpustných priemyselných hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín, pestovanie plodín v monokultúrach,
-- podávanie liekov zdravým zvieratám, ako i paušálne podávanie profylaktických prípravkov,
-- celoročné, ako aj roštové ustajnenie hovädzieho dobytka, bezpodstielkové spôsoby, príp. spôsoby ustajnenia dobytka s úsporným podstielaním,
-- uplatňovanie klietkových technológií s obmedzeným pohybom zvierat, spôsoby chovu s trvalým pobytom zvierat v uzavretých priestoroch bez možnosti pobytu vo výbehoch alebo pastvy,
-- rutinné a paušálne pridávanie minerálnych prípravkov, vitamínových preparátov a iných aditív, ako sú napr. stimulátory rastu, antikokcidiká, syntetické schutňovadlá, farbivá,
-- používať na skrmovanie akékoľvek produkty od zvierat ošetrovaných antibiotikami v priebehu liečby a počas ochrannej lehoty,
-- pridávať do krmiva trus, hnoj, nekrmovinové prísady (napr. zeolity), podstielku z chovov hydiny, močovinu, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom,
-- balenie sušeného ovocia, zeleniny, ovocných a zeleninových štiav, džemov, nátierok, mäsa a mlieka do plastov (okrem polyetylénu).
-- balenie syra a mliečnych výrobkov do hliníkových fólií,
-- používanie regulátorov rastu, fungicídov, insekticídov, inhibítorov klíčenia, chemických fumigantov alebo pesticídov na skladovaných produktoch,
-- používanie všetkých syntetických konzervačných látok, farbív, ochucovadiel, emulgátorov a ďalších syntetických látok (pravdepodobne najdôležitejší dôvod, prečo sú produkty z EP vyhľadávané širšou verejnosťou).
Vylúčením syntetických hnojív, pesticídov, farmaceutík, genetických manipulácií a ďalších postupov ekologické poľnohospodárstvo zabezpečuje zdraviu prospešné potraviny. Úplné informácie sú uvedené vo Výnose MP SR.

Čo sa musí
-- striktne dodržiavať ustanovenia zákona 421 o EP a Pravidlá EP, kde sú podrobne uvedené všetky požiadavky na výrobu, spracovanie a skladovanie produkcie
-- vypracovať projekt konverzie z konvenčného na ekologický systém hospodárenia
-- zvoliť osevné postupy, ktoré rešpektujú limity využívania krajiny
-- používať iba mechanické, fyzikálne, termické a biologické spôsoby ochrany rastlín
-- uprednostňovať najšetrnejšie spôsoby obrábania pôdy (zelené hnojenie a hnojenie maštaľným hnojom, mulčovanie, čo najdlhší pokryv pôdy, pestovať 6 -- 8 druhov hlavných plodín, používanie mechanizmov s menšou hmotnosťou ap.)
-- umožniť voľný výbeh chovaným zvieratám a zohľadňovať ich prirodzené potreby
-- spracúvať a uskladňovať bioprodukty a biopotraviny oddelene od konvenčnej výroby a výrobkov

Zdroj: Zväz ekologického poľnohospodárstva

Bio v Európe a vo svete
Za kolísku ekologického poľnohospodárstva sa považuje Rakúsko, kde bol v roku 1924 vytvorený rakúskym polyhistorom, zakladateľom Antropozofickej spoločnosti, Rudolfom Steinerom, spirituálno-filozofický systém hospodárenia, v neskoršom období nazvaný biologicko-dynamický či biodynamický. V základnom diele Poľnohospodársky kurz, pozostávajúcom z prednášok, Steiner definoval základné princípy organického hospodárenia a duchovného prístupu k prírode. Boli tým vytvorené predpoklady pre rozvoj ekologického hnutia na území Rakúska a Nemecka.
V tridsiatych rokoch sa vo Švajčiarsku vytvorilo organicko-biologické hnutie na základe prác Dr. Rusha. V tomto období dozrievali myšlienky nových koncepcií v Anglicku, ktoré vytvorili základ pre nový systém hospodárenie na farmách. Nositeľmi metód boli Albert Howard a Eva Balfour. Prvotným záujmom hospodárenia bola zdravá pôda, rastliny a zvieratá, vzťahy medzi mini a následne aj zdravím človeka.
V štyridsiatych rokoch sa hnutie šírilo vo Francúzsku, v Holandsku a USA. Z dnešného hľadiska sa vyznačovalo v tom čase malým, takmer zanedbateľným rozšírením organických systémov, nárast sa objavuje až s uvedomovaním si ekologickej ochrany životného prostredia v období 70. -- 80. rokov.
Sedemdesiate roky boli poznačené dynamickou tvorbou smerníc pre EP, kontrolou ich dodržiavania, zjednocovaním hnutí a organizácií pracujúcich v oblasti. Vznikli mnohé národné zväzy ekologických poľnohospodárov a v roku 1972 bola založená Medzinárodná organizácia hnutí ekologického poľnohospodárstva, IFOAM, ktorá v súčasnosti združuje viac ako 700 organizácií z celého sveta.
V osemdesiatych rokoch sa hnutie rozširuje po celom svete, vo viacerých krajinách boli prijaté zákony o ekologickom poľnohospodárstve. Nezadržateľný rozvoj sa prejavuje v deväťdesiatych rokoch aj v krajinách strednej a východnej Európy. Mohutný dynamický rast medzinárodného obchodu s ekologickou produkciou dostáva nové dimenzie a do oblasti predaja vstupujú na scénu supermarkety a veľké distribučné siete.
Napríklad Rakúsko má vyše 18 tisíc fariem, ktoré hospodária ekologickým systémom. Asi polovica z celkového objemu biopotravín sa predáva v tejto krajine v supermarketoch. Rozšírené sú aj alternatívne formy predaja bioproduktov, najmä tzv. priamy predaj "z dvora". Veľmi častá je i spätosť s agroturistikou.
Ďalšími lídrami spomedzi európskych krajín sú Švédsko, Švajčiarsko, Dánsko, ale k pozitívnym príkladom patria aj naši susedia Česká republika a Maďarsko.
Ekologické poľnohospodárstvo sa v súčasnosti praktizuje vo viac než 120 krajinách sveta a celková výmera ekologicky obhospodarovanej pôdy predstavuje 22 miliónov hektárov.
Na prvých troch miestach sú:
-- Austrália s 10,5 mil. ha,
-- Argentína s 3,2 mil. ha
-- Taliansko s 1,2 mil. ha.
Na celej našej planéte sa hospodári na 57 000 ekofarmách.
Obchod s biopotravinami je jedným z najdynamickejších odvetví na svetovom trhu. Podľa údajov vzrástol celosvetový obchod s biopotravinami v roku 2002 približne o 10 percent a dosiahol 23 miliárd USD.
Najväčší boom zaznamenali biopotraviny pre detskú výživu.

Na budúci rok 21. až 24. februára sa ako každý rok bude konať najväčšia výstava BIO v Európe v nemeckom Norimbergu -- BioFach 2008.

Dni ekologického poľnohospodárstva
Tento rok už tretíkrát budú od 29. septembra do 16. októbra Dni ekologického poľnohospodárstva na Slovensku Otvorenie bude 29. septembra na ekofarme Sklené pri Turčianskych Tepliciach a ukončenie 16. októbra na konferencii k Svetovému dňu potravín v Nitre.

Zdroj: Zväz ekologického poľnohospodárstva