Nami oslovené podniky vyslovili obavy, či je možné nájsť jednotný meter na všetkých, poukazujú na nejasnosti v zákone, ktoré by mala vyriešiť zatiaľ neexistujúca vyhláška, a mnohí sa aj voči výške kvót zverejnených na webe ministerstvom financií, ohradili. Ďalšie spoločnosti sa k veci vôbec vyjadriť nechcú. Odmietla to napríklad Handlovská energetika. Termonova sa napriek zaradeniu medzi "nadalokátorov“ cíti z minulosti zo strany štátu ukrivdená, keďže sa jej údajne skrátili aj kvóty, na ktoré mala po ekologizácii výroby nárok. Aj firma Chemosvit ENERGOTERM vysvetľuje nadalokáciu ako dôsledok poklesu emisií po dlhodobých investíciách do moderných technológií.
Výhrady voči údajom
Medzi najväčších prijímateľov nadmerných kvót v absolútnych číslach patria slovenskí priemyselní giganti. Kým však Slovenské elektrárne odmietli zverejniť stanovisko, Slovnaft upozornil, že v jeho prípade sa kvóty za rok 2009 pridelené celej firme porovnali s emisiami Slovnaftu - už bez dcérskej spoločnosti CM European Power Slovakia, pod ktorú sa vyčlenila tepláreň. "Išlo o nesprávny výpočet,“ tvrdí hovorca Anton Molnár. Podľa správnych čísel dostal Slovnaft v rokoch 2008 - 2009 nadlimit len o 12 percent a skupina o 13 percent, čo je podľa neho len "nepatrná nadalokácia“.
Podobne ako Slovnaft to vysvetľuje i U. S. Steel - keby nenastala kríza a pokles výroby, emisie by dosiahli plánovanú výšku, o akú žiadali. "V roku 2008, keď sme v dôsledku krízy využívali zariadenia na 83 percent, dosiahli naše emisie 82,5 percenta z ročnej alokácie,“ povedal hovorca Ján Bača.
Pripomienky k zákonu
U. S. Steel však upozorňuje aj na nezrovnalosti v zákone. Ako vysvetľuje Bača, emisné kvóty sú pridelené firmám na päť rokov a distribuujú sa v piatich ročných kvótach, pričom firmy na konci obdobia vypracúvajú emisnú správu opisujúcu stav emisií za predošlý rok. "Prvýkrát sa správy spracúvali k 15. marcu 2009, naposledy sa budú k 15. marcu 2013. Prebytok alebo nedostatok pridelených kvót sa teda môže v tejto fáze stanoviť až po roku 2012. Nemá význam vyhodnocovať ich na ročnej báze, ako s tým počíta schválený zákon.“
Aj advokátka Jana Martinková vidí v legislatíve slabé miesto. Novela zákona o dani z príjmov zavádzajúca zdanenie emisií síce zohľadňuje investície do ekoprojektov - lebo znižuje výšku nespotrebovaných kvót o nimi dosiahnutú úsporu - no problém je v inom. "Aby došlo k reálnej, nielen hypotetickej motivácii investovať do technológii na znižovanie emisií, mal by zákonodarca rozšíriť napríklad výnimky pri definícii prevedených emisných kvót.“
Ministerstvo životného prostredia chystá vykonávací predpis, ktorý podrobne zadefinuje narábanie s kvótami, vydať vo februári.