Jednoosobové eseročky, „one man company“ s ručením obmedzeným, sa u nás rozmnožili najmä po roku 2004. Vtedy sa zaviedla rovná daň a zrušilo sa zdanenie dividend. Mnohí samostatne zarábajúci ľudia v tom čase pochopili, že právnická osoba im môže priniesť viac výhod než fyzická osoba. Ich celá daňovo-odvodová povinnosť sa veľakrát zúžila len na zdanenie zisku 19 percentami, a nebolo na tom nič nelegálne.
Ako to funguje
Výhoda akejkoľvek eseročky je v jej obmedzenom ručení, čo vyjadruje už názov. Za všetky záväzky spoločnosti ručí spoločník (prípadne viacerí) len do sumy uvedenej v zakladacej zmluve. Ak je vklad splatený, ručenie a zodpovednosť spoločníka sú nulové, lebo vtedy ručí firma ako subjekt. Ak spoločník splatí len časť vkladu, ručí iba do výšky nesplateného rozdielu. „Keď eseročka nemá majetok, veritelia sa nemajú ako dostať k svojim pohľadávkam. Len výnimočne presmerujú pozornosť na zákonnú zodpovednosť konateľa,“ vysvetľuje Jana Martinková zo spoločnosti Advocatus Martinková. Takáto odolnosť eseročky voči rizikám biznisu je pre podnikateľa silným ťahákom. Ak po ňom siahne, vníma sa to neraz aj ako pokus špekulovať na trhu – jednochlapová firma sa totiž dá rýchlo použiť na jednorazový obchod, narobenie dlhov, a potom sa eseročka zlikviduje. Slúžia na to špekulácie od schránkových eseročiek, cez účelové zmeny adries medzi okresmi, prieťahy pri sprístupnení kontrol až po prevody podielov „za euro“ na tzv. biele kone.
„Kôň“ začne kariéru napríklad tak, že mu dajú mobil a auto, aby vytváral zdanie podnikania. Dohodia mu kradnutý stavebný materiál, dajú mu k nemu faktúru a on ho predá ďalej. Keď ho chce daňovák preveriť, naťahuje čas, tvrdí, že je chorý alebo že mu vykradli byt. Upratanie „koňa“ nastane, keď začne byť podozrivý, teda nepoužiteľný na zarábanie peňazí.
Čáry-máry s odvodmi
Bežnou výhodou štandardnej „one man company“ sú najmä spomínané odvody. „Podnikateľ využíva to, že ako konateľ sa zamestná za minimálnu mzdu a odvody platí z nej,“ hovorí právnik Peter Makovický. Ak konateľ fungoval úplne bez nároku na odmenu, pričom bol bez zamestnancov, mohol sa odvodom celkom vyhnúť. „Po skončení účtovného obdobia si zo zisku, po jeho zdanení a doplnení rezervného fondu, vyplatil zostatok ako podiel na zisku. Tento príjem už nepodliehal ďalšej dani ani odvodom,“ hovorí Martinková. To sa od januára zmenilo. Reforma zaviedla zdravotné odvody (od roku 2012 i sociálne) už aj z podielov na zisku. Špekulatívne zakladanie jednoosobových eseročiek sa tým zrejme pribrzdí.
Ako potvrdil aj Zsolt Lukáč zo Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, jednoosobových eseročiek vznikajúcich na špekulácie vidí okolo seba dosť. „Bojím sa, že teraz, keď ešte nie je ujasnené, do akej miery sa zaťaží odvodmi živnostník, bude motivácia pre mnohých ešte väčšia.“
Tak ako špekulatívnemu vzniku, aj špekulatívnej likvidácii firiem sa snaží štát zabrániť urýchlenými zmenami – chystaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii by mala v budúcnosti nútiť vlastníkov, aby museli dávať firmy do konkurzov včas, kým ešte majú majetok, aby uspokojili veriteľov.
Táňa Rundesová