Zákerný technologický mor, o ktorom sa na Slovensku už dávno iba nerozpráva. Už sa deje...
Základná škola na bratislavských Dlhých dieloch. Skupina siedmakov sa snaží skompromitovať svojho spolužiaka, pretože je veľmi slušný a dobre sa učí. Na hodine informatiky sa im podarí vkradnúť sa na jeho súkromnú stránku, čo nie je nič výnimočné. V jeho mene začnú húfne posielať perverzné odkazy inej žiačke. Tá sa sťažuje triednej učiteľke. Chlapec je nešťastný, nevie argumentovať a ničomu nerozumie. Pod nátlakom pedagógov sa nakoniec prizná k niečomu, čo neurobil. Až časom vyjde najavo, že nevhodný žart zinscenovali spolužiaci.
Zase tá sociálna sieť
Podľa riaditeľky školy je kyberšikana novodobý fenomén, s ktorým zápasí nielen ich škola. Vraj, hlavné je, že sú deti málo naučené na verbálnu komunikáciu. Na nižších stupňoch sa to začína posielaním si nevhodných správ cez mobil, staršie ročníky zase ovplyvňuje bezhraničnosť sociálnych sietí.
„Keď sa potrebujú niekomu vyrozprávať, viac-menej to robia cez počítač. Nechodia von, lebo takmer všetci sú na internete, kde si svojsky rozoberajú svoje problémy,“ zdôrazňuje. Už pred dvomi rokmi sa iná základná škola zaoberala kyberšikanou. Vtedy deti „zo špásu“ zverejnili fotografiu svojej spolužiačky na internete s nevhodným komentárom. Prípad riešila polícia.
Niet úniku
„Kyberšikana je zraňujúca v tom, že dieťa pred ňou nemá kam uniknúť. Zosmiešňovanie na sociálnej sieti sa nekončí, napríklad, odchodom zo školy, dieťa nie je chránené ani doma,“ vysvetľuje psychologička Monika Gregušová, členka občianskeho združenia eSlovensko, ktoré pred časom spustilo projekt s názvom Bezpečnosť detí na internete. V porovnaní so svetom vraj priveľmi nezaostávame.
Štatistiky sú nekompromisné. Až polovica tínedžerov podľa najnovšieho prieskumu združenia aspoň raz v živote zažilo kyberšikanu, či už v podobe nadávok, vyhrážok a viac ako 30 percent sa s ňou stretáva pravidelne. „Vo väčšine prípadov ide o vzťahy v nejakej skupine, najčastejšie v triede, kde sa vytypuje obeť. Vytvoria jej kompromitujúcu falošnú stránku, prostredníctvom ktorej posielajú hanlivé správy ďalej,“ vysvetľuje.
Hovorme o tom. Všetci
Takmer vždy sa problém riešil odchodom dieťaťa na inú školu, nehovoriac o tom, že potrebovalo pomoc. Odbornú.
To, že dáme dieťa do inej školy, tento fenomén nevyrieši. „Malo by sa o tom hovoriť s obeťou, agresorom, ale aj učiteľmi a rodičmi, ktorí sú často bezradní, “dodáva Gregušová. S nevinnejšími formami kyberšikany si dieťa dokáže poradiť samo. Zablokuje sa na sieťach, bude ignorovať maily tých, ktorí ho obťažujú.
Pracovníčka združenia Stopline vysvetľuje, že ak sa niekto v emailoch alebo esemeskách vyhráža fyzickým násilím či zabitím, ide o trestný čin. Aj keď to páchateľ nemyslí vážne. A tínedžeri nad 14 rokov môžu byť stíhaní.
Smrť kvôli žartu
Kalifornia 2006. Trinásťročná Megan mala komplexy zo svojho vzhľadu. Na internetovej stránke My Space sa zoznámila so šestnásťročným Joshuom. Niekoľko týždňov spolu prežívali virtuálnu lásku bez toho, aby sa spolu niekedy stretli. Jedného dňa nastal obrat. Joshua začal svojej milej písať správy plné nenávisti, odporu a zdôraznení, že svet bude oveľa krajší, keď Megan nebude žiť. Dôsledok? Dievča sa psychicky zrútilo a následne spáchalo samovraždu.
Počas vyšetrovania sa zistilo, že za chlapca sa vydávala päťdesiatročná Lori Drew, matka Meganinej bývalej kamarátky. Týmto spôsobom sa Megan chcela pomstiť za to, že sa už nechcela s jej dcérou kamarátiť. Na kyberšikanu využila aj kolegyňu z práce. Po smrti Megan táto dáma neprejavila žiadne výčitky, vraj celú záležitosť vnímala iba ako nevinný žart.
U nás to až také vážne nie je. Zatiaľ. Podľa psychologičky však musíme rozvíjať citlivosť u detí, aby k dramatickým situáciám nedošlo. „Naučiť deti rozlišovať, čo je vtip a čo už môže ubližovať, kriticky vyhodnotiť dôsledok akéhokoľvek správania,“ dodáva Gregušová.
O sexe takmer všetko
Prieskumy na školách ukazujú, že väčšina dievčat vo veku od 12 do 15 rokov je na internete konfrontovaná s výzvami, aby sa vyzliekali. Za odmenu dostanú darčeky, lístky na koncert, ale aj peniaze. Preto by mama a otec mali nazrieť aj do tohto naoko neviditeľného sveta. Mali by vedieť, s kým ich dieťa chatuje a naučiť ho, že ani v anonymite netu nie je dovolené úplne všetko.
Gregušová hovorí o tom, že aj keď dieťaťu nehrozí fyzické nebezpečenstvo, sexuálne a pornografické chaty deformujú ich postoje k sexualite a vlastnému telu. „Chlapci získavajú pokrivený pohľad na ženské telo, dievčatá strácajú dôstojnosť. O sexe sa deti na internete dozvedia takmer všetko, ale nie to, že moje telo je intímna zóna a o tom, čo s ním urobím, rozhodujem sám,“ dodáva.
Zuckerberg chce mladších
Spoluzakladateľ a riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg by najnovšie chcel, aby sociálnu sieť mohli používať aj deti mladšie ako 13 rokov. V súčasnosti túto vekovú hranicu stanovuje americký federálny zákon o ochrane súkromia dieťaťa na internete. Zuckerberg však chce bojovať za zmenu tohto zákona. Podľa jeho slov totiž ide o boj, ktorý stojí za to viesť pre vzdelávací úžitok z používania sociálnej siete. Do akej miery má Zuckerberg vedomosť o dôsledkoch kyberšikany, prostredníctvom Facebooku, však nevysvetlil. A nevieme to ani my.