Svojou konštrukciou v sebe rodák z Plzne rozhodne nezaprie bývalého olympijského reprezentanta v zápasení. V tvári sa mu pre zmenu jednoznačne zrkadlí synova podoba, ale aj neskrývaná hrdosť na jeho úspechy. Nakoniec, práve po ňom elitný športovec zdedil viacero užitočných povahových čŕt, ktoré mu na hokejovej ceste veľmi pomohli. „Myslím si, že po mne je ctižiadostivý. Navyše, vždy som mu vravieval: nezabúdaj na dve čarovné slovíčka – prosím a ďakujem. Tie otvárajú dvere a srdcia do sveta,“ dodal hrdý otec.

Začiatky s gymnastikou
Už odmalička Zdeno Chára o hlavu prevyšoval rovesníkov. Otec ho spočiatku vodil do telocvične, kde trénovali gymnastiku, premety, aby chlapec zvládal koordináciu pohybu. Vďaka svojej výške nemal problém ani so saltami. Trénovali aj pomimo. V záhrade si urobili hrazdu, na pevný konár zavesili lano, nehovoriac o nekonečnom behaní po schodoch s pneumatikou medzi stehnami. „Pamätám sa, ako mi raz Zdenko povedal: oco, ideme na zimák, chcem to skúsiť. Vtedy som na jeho očiach videl, že mu učaroval hokej.“

Zlomený nos a sny
Nemal to ľahké, pretože začínal pomerne neskoro, v štvrtej triede, a kým sa on len učil korčuľovať a pridržiaval sa mantinelu, aby nespadol, jeho rovesníci už hrali žiacku ligu,“ spomína Chára a pripája príhodu s korčuľami. Keď si ich Zdeno prvýkrát obul, myslel si, že je to jednoduché, pustil sa na ľad a rozbil si nos. Neskôr sa mu rozbili aj ilúzie. V trenčianskej Dukle ho odmietli trénovať pre nedostatok talentu. Mladého chlapca to na niekoľko mesiacov zlomilo, ale našťastie mal pri sebe otca, ktorý buchol päsťou po stole a povedal: „Chlapče, budeš najlepší hokejista, len to nesmieš vzdať.“

Chára senior už odpustil, ale pamätá si. Ako jeho synovi v Trenčíne nevedeli zohnať solídne korčule a povedali, že z neho hokejista nikdy nebude. Ako sa ho ujal nebohý český agent Jaromír Henyš v pražskej Sparte a ako sa po krátkom čase Zdeno zaradil do juniorskej reprezentácie. Jednoducho, niečo sa v ambicióznom chlapcovi spustilo, začal drieť, ale aj vážiť si každú šancu a, samozrejme, neopakovať chyby. „Som rád, že z môjho syna nemám bitkára, flákača, ale skutočného hráča...“ potvrdzuje Zdeněk Chára.