Choroby srdca a ciev, nádorové ochorenia, úrazy, choroby tráviacej sústavy a dýchacej sústavy – to boli najčastejšie choroby na ktoré sme zomierali v minulom roku. Píše sa o tom v Správe o zdravotnom stave Slovákov. Ako sa môžeme vyvarovať týchto „zabijakov“ a do akej miery je účinná prevencia? Odborníci z medicínskej praxe vám prezradia, kto je týmito chorobami ohrozený najviac, aké sú najčastejšie trendy v liečbe i to, čo treba zlepšiť v danej oblasti, aby sme žili dlhšie.

Dobroslava Krajačičová,
hovorkyňa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, Bratislava
V minulom roku bolo v celej populácii Slovákov do 64 rokov najviac ochorení obehovej sústavy (45,9 % mužov a 30,4 % žien). Že choroby srdca a ciev postihujú len staršiu mužskú populáciu je mýtus. Postihujú aj ženy po menopauze, ale žiaľ, v prípade žien, je ich riziko vážne podceňované. V skutočnosti je to „zabiják“ žien číslo jeden. Spôsobuje 1 z 3 úmrtí, čo je približne jedno úmrtie za minútu! A čo je ich príčinou? Najmä zlá životospráva, stresy, nedostatok pohybu, fajčenie.

Kto je chorobou ohrozený?
Najohrozenejšou skupinou sú deti. Kardiovaskulárne ochorenia u nich môžu vzniknúť už počas prenatálneho vývoja. Stúpa počet detí s obezitou a vysokým krvným tlakom, ale aj s vrodenými chorobami srdca. To všetko spôsobuje súčasný životný štýl, keď namiesto aktívneho pohybu vysedávajú deti pred počítačmi, jedia veľa vysokokalorickej stravy a začínajú fajčiť už na základnej škole.

Aktuálne trendy v liečbe
Trendy v diagnostike a liečbe srdcovocievnych ochorení napredujú. Za všetky spomeniem napríklad to, že už dokážeme extrémne vysoký krvný tlak skrotiť miniinvazívne, vymeniť srdcovú chlopňu bez operácie alebo zaviesťdefibrilátor bez elektródy do srdca. Istú úlohu pri ochorení zohráva rodinná anamnéza, ale vyhovárať sa na ňu, nemôžeme. Je to všetko o životnom štýle.

Čo treba zlepšiť?
Národné programy zdravia určite pomáhajú, ale dôležité je najmä začať sám od seba. Človek by mal byť dostatočne fyzicky aktívny, zdravo sa stravovať, povedať fajčeniu stop a poznať svoje parametre, teda krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru v krvi, váhu a body max index.

Branislav Sepeši,
radiačný onkológ, Banská Bystrica
V minulom roku postihlo nádorové ochorenie 26,2 percenta mužov a 20,1 percenta žien. Rozdiely nie sú natoľko veľké, aby sa dalo povedať, že jedno pohlavie je postihnuté viac ako druhé. Okrem toho je tu rakovina prostaty, ktorej záchyt sa v poslednom desaťročí natoľko zlepšil, že veľkou mierou prispel k nárastu nádorových ochorení u mužov. Mení sa však aj spektrum onkologických chorôb na čelných miestach rebríčka u žien aj u mužov. Zmena postoja k fajčeniu napríklad citeľne redukuje podiel rakoviny pľúc na celkovej štatistike. Vek chorých na rakovinu sa neutešene posúva k mladším rokom.

Kto je chorobou ohrozený?
Isté riziko nesie v sebe každý, ale podstatné je zvýšené riziko. Tým môže byť rizikové správanie sa a životný štýl, práca v rizikovom prostredí, život v rizikových oblastiach. Z civilizačných faktorov je to najmä dobre známe fajčenie, obezita, nízka fyzická aktivita, stres, ... Nezanedbateľná je aj rodinná záťaž. Výskyt ochorenia vo viacerých generáciách v rodine by mal byť jedným zo signálov pátrať po danej vrodenej predispozícii. Prevencia je preto dôležitá.

Aktuálne trendy v liečbe
Diagnostika a liečba zaznamenali v ostatnom čase významný pokrok. Rok čo rok máme nové lieky, objavujú sa nové technológie a liečebné metódy. Osobne mám radosť, že na pracovisku v Prahe môžem byť pri zrode protónovej rádioterapie. Vidím však aj rezervy: obrovské plytvanie v neštandardizovaných medicínskych procesoch, minimálny dôraz na bezpečnosť pacienta a vysoké percento nežiaducich udalostí v zdravotnických zariadeniach (okolo 14 % hospitalizácií) a neochota samotných pacientov prevziať aspoň časť zodpovednosti za svoje zdravie.

Vplyv dedičnosti
S dedičnými chorobami je to veľmi individuálne. Ak sa napríklad v rodine vyskytne hemofília, ochorejú len muži, kým ženy bez klinických prejavov chorobu prenášajú na ďalšiu generáciu. V onkologickej praxi občas skutočne vidno ochorenia s jednoznačnou väzbou na dedičnosť, ale skôr sa to týka detí a mladých dospelých. U starších za vznik rakoviny môže skôr pôsobenie všetkých možných škodlivín, s ktorými sa za celý život stretli. Tie mnohokrát pôsobia ako spúšťač, kým genetická predispozícia zakladá skôr predpoklad k vzniku choroby.

Čo treba reálne zlepšiť?
Aktívne vyhľadávanie s cieľom podchytiť ochorenie vo včasnom štádiu má zmysel u pomerne malého množstva starostlivo vybraných diagnóz. Napriek tomu sa niekedy podarí zásluhou silného lobistického tlaku s podporou medicínskych autorít presadiť financovanie takýchto projektov či kampaní z verejných financií. Podrobnejšie skúmanie dostupných štúdií pritom mnohokrát popiera ich prínos v zmysle vyššej kvality života či predĺženia prežívania. Reálne by pomohla skôr zmena vnímania štátnej garancie bezplatnej zdravotnej starostlivosti zo strany obyvateľstva a zvýšenie vlastnej zodpovednosti za svoje zdravie. Nevidím iný spôsob, ako nie príliš populárnu finančnú spoluúčasť pacienta na liečbe.

Adriana Ilavská,
ambulancia Medispektrum, Bratislava
Podľa posledných údajov z Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku ku koncu decembru 2010 355-tisíc diabetikov. To je okolo sedem percent populácie a ich počet neustále stúpa. Odhaduje sa, že deti, ktoré sa narodili neskôr ako v roku 2000, budú mať riziko cukrovky až 30 percent. Vznik cukrovky sa posúva stále do mladších vekových kategórií. Diabetes, ktorý sa voľakedy nazýval starecký, máme teraz už aj u detí. Dôvodom vzniku ochorenia je aj nesprávny životný štýl.

Kto je chorobou ohrozený?
Rizikový je každý, bez ohľadu na vek, pohlavie, kto sa nehýbe. Hýbať sa, žiaľ neznamená, že sa odvezieme do práce, urobíme zopár krokov, nakúpime. Hýbať sa znamená minimálne každý druhý deň cvičiť (akúkoľvek športovú aktivitu) minimálne 30 minút. Bez ústupkov. Dôležitá je aj správna strava. Jedlo má slúžiť nielen na zasýtenie a uspokojenie chuťových pohárikov. Jedlo má byť správnou výživou pre telo, myseľ, dušu. Vyšetrenie krvného cukru je súčasťou preventívnych vyšetrení, na ktoré máte nárok každé dva roky, rizikoví pacienti aj častejšie, podľa miery rizika.

Aktuálne trendy v liečbe
Zmenilo sa veľmi veľa. V minulosti sme mali k dispozícii iba dva typy liekov a inzulín. Teraz  vieme presne vybrať čo najvhodnejšiu liečbu pre každého pacienta. Zvýšila sa aj dostupnosť a spektrum zdravých potravín tak, že každý, kto sa chce liečiť vie veľmi účelne a aktívne spolupracovať pri liečbe. Pacient má v rukách svoj zdravotný stav a riziko komplikácií až na 80 percent. Všeobecne sa trend starostlivosti posúva do ambulantnej sféry – ak ju pacient príjme za vlastnú a počúva rady a odporúčania. Komplikovaní pacienti sú odosielaní na hospitalizáciu.

Vplyv dedičnosti
Presné údaje hovoria, že v prípade cukrovky 1. typu je rizikovosť 3-8 percent, v prípade cukrovky 2. typu 20-60 percent.

Čo treba reálne zlepšiť?
Národné programy sú veľmi vhodné, upozorňujú nielen diabetikov, ale aj ich príbuzných, priateľov, kolegov ale aj nediabetikov. Je v záujme každého zdravotného systému, aby sa snažil o čo najzdravšiu populáciu, ale aj záujmom samotných ľudí, aby boli zdraví.

Martin Lešťan,
Alergoimunologické centrum, Prešov a Sabinov
Ročne pribúda okolo 18 miliónov novodiagnostikovanej astmy vo svete a štatistika hovorí o úmrtí minimálne 250-tisíc ľudí v dôsledku tejto diagnózy. Príčiny nárastu ochorenia treba vnímať komplexne. V životnom prostredí, v nadmernej chemizácii, v zmenách životného štýlu a stravovacích návykov. Ako dôležitý faktor je aj zvyšujúci sa stres a psychologické faktory. Genetika tu tiež zohráva svoju úlohu, ale nárast počtu astmatikov treba hľadať skôr v zmenenom životnom štýle a životnom prostredí.

Kto je chorobou ohrozený?
Takmer 40 percent pacientov s astmou tvoria deti do piateho roka života. Okolo 75-80 percent pacientov s prieduškovou astmou má aj iné alergické ochorenie. U nich často vyvolá ochorenie ich alergén (pele, roztoče, plesne, zvieracie alergény, potravinové alergény). Po vzniku ochorenia môže byť vyvolávačom aj iný spúšťač (infekcia, znečistené ovzdušie, parfumy, cigaretový dym, ale aj fyzická námaha či emócie). Častokrát sa diagnóza prieduškovej astmy, ale aj neliečenej alergie, odhalí až po prvom ťažkom astmatickom záchvate. Dôležitá je preto prevencia a včasná diagnostika.

Aktuálne trendy v liečbe
Diagnostika i liečebné možnosti sa za posledné roky výrazne zlepšili. Preto ma mrzí, keď je pacient neskoro odoslaný na vyšetrenie, často už s nevratnými zmenami dýchacích ciest, s ťažkými viacpríznakovými alergiami. Rezervy preto vidím práve v týchto „oneskorencoch“, roky nesprávne liečených, ktorých až ich zhoršený zdravotný stav zaviedol k špecialistovi – imunoalergológovi.

Vplyv dedičnosti
Dedičnosť zohráva pri alergických ochoreniach, i pri astme, dôležitú úlohu. Dedí sa len vloha, určitá predispozícia, ktorá sa za priaznivých okolností nemusí celý život prejaviť. Preto sú dôležité vonkajšie aj vnútorné podnety, ktoré spustia u citlivého jedinca ochorenie. Udáva sa, že pravdepodobnosť ochorenia u nealergických rodičov je okolo 10 percent. Pokiaľ je alergikom jeden rodič 40 percent a ak sú alergickí obaja rodičia, tak 60 percent. Ak obaja rodičia trpia na tú istú formu alergie, šanca mať alergické dieťa prekračuje 70 percent. Preto je dôležité pri výskyte alergie v rodine vyhľadať alergológa čím skôr.

Čo treba zlepšiť?
Pacientom by pomohlo, keby poisťovne preplácali vyšetrenie vydychovaného oxidu dusného alebo markera monitoringu zápalového procesu v dýchacích cestách. U nás ho poistenci platia v plnej výške, v Česku ho hradia poisťovne.