Ste dnes viac Siemens alebo Atos?
My už vôbec nie sme Siemens.
Myslel som štruktúru firmy?
Už sa určite viac podobáme na Atos.
Čo sa najviac zmenilo?
Začnem z druhého konca. Ešte stále používame časť infraštruktúry Siemensu, pretože vystrihnúť časť firmy z takého kolosu, ako je Siemens, je vždy trochu problém. A teraz prichádzame k tomu, čo sa zmenilo. Atos je čisto IT firma, predtým sme boli iba jedna z oblastí podnikania. To je pre mňa najväčší rozdiel po zmene majiteľa.
Aké to má výhody?
Napríklad sa všetko nastavuje tak, aby to vyhovovalo procesom v IT firme. Predtým to muselo vyhovovať napríklad aj divízii, ktorá vyrába turbíny alebo medicínsku techniku. Vďaka tomu môžeme byť dnes oveľa viac zameraní na to, čo v skutočnosti robíme.
Atos vás prijal bez problémov?
Aj oni si museli zvykať. Ide hlavne o to, že Atos je typická západoeurópska IT firma. Slovenský trh je rovnako ako celý región v tomto smere pozadu, takže aj pre Atos ide o nezvyčajnú situáciu.
Môžete uviesť príklad?
Často sa nás pýtajú, prečo robíme tak málo outsourcingu v automobilovom priemysle. Neuvedomujú si pritom, že IT-čkár na strednom alebo východnom Slovensku je stále pomerne lacný a pre výrobcov nepredstavuje z nákladového hľadiska problém. Na Západe je cena práce v rámci krajiny oveľa viac vyrovnaná, a preto je tam aj outsourcing vo výrobných závodoch ďalej.
Fúzia zvyčajne na čas spomalí vývoj v oboch firmách. Cítite to aj vy?
Práve že nie. Mňa veľmi príjemne prekvapilo, že už po pár mesiacoch odvtedy, čo Siemens IT Solutions and Services prešiel pod Atos, sa naši francúzski majitelia púšťali do nových akvizícii a vytvárania nových firiem.
Bolo ťažké pripraviť ľudí na zmenu majiteľa?
Siemens má imidž sociálnej firmy, čo bolo pre zamestnancov dôležité. Na druhej strane aj Atos je francúzska firma s dobrými sociálnymi štandardmi. Prirovnal by som to k odchodu dieťaťa od matky. Nejde o ľahkú záležitosť, ale keď sa postavíte na vlastné nohy, tak vám to pomôže.
Čo sa najviac zmenilo v samotnom biznis modeli?
Jednou z najväčších zmien je, že sme sa rozhodli vstúpiť do úplne nového odboru na poli IT. Teda okrem systémovej integrácie a prevádzky infraštruktúry sme začali budovať úplne nový smer.
Aký?
Ide o outsourcig platobných transakcií.
Teda banky?
Nie len tie. Samozrejme, core biznis je back office platobných transakcií v bankách, ale napríklad aj spracovanie platieb kartami, alebo platobných terminálov.
Cieľom je slovenský alebo európsky trh?
Skôr európsky. Faktom však je, že toto nie je možné robiť na veľké vzdialenosti, a preto sa práve teraz robí prieskum regiónu a podľa toho, kde to bude vyzerať najlepšie, začne sa to vo veľkom rozvíjať.
Prečo to nejde na diaľku?
Technicky by to asi nebol problém, ale len máloktorá banka ja ochotná poslať takto citlivé procesy na druhý koniec Európy. Nehovorím, že v každej krajine musí byť extra firma. Viem si však predstaviť, že zo Slovenska by sme vedeli obsluhovať napríklad susedné krajiny. Niektoré banky už tu majú svoju časť služieb pre celý región.
Znamenalo by to, že by ste museli prijímať nových ľudí?
Potenciálne áno, ale ešte to určite nie je v tejto fáze.
A kedy sa o tom rozhodne?
V priebehu jedného až dvoch rokov.
Je toto podľa vás perspektívnejší smer ako tie prvá dva?
V horizonte nasledujúcich piatich až desiatich rokov asi áno. Skúsenosti ukazujú, že najlepšie sa darí biznisu v neprebádaných vodách. Len čo sa z unikátnej služby stane masový produkt, marže prudko klesajú.
Ako sa pozeráte na tie tradičnejšie oblasti, ktorým sa venujete?
Najväčší potenciál tu má byť pri zásadných zmenách infraštruktúry. Príkladom je, ak niektorá firma vymení klasické PC za tenkých klientov, ktorí navyše ešte pracujú v cloude a v ideálnom prípade je pre nich vyvinuté aj mobilné riešenie napríklad pre tablet. Toto sú pre nás veľmi zaujímavé veci. Potenciál je z nášho pohľadu aj to, že Slovensko z hľadiska IT zaostáva a raz to budeme musieť dobehnúť, a faktorom, ktorý treba brať do úvahy, je aj kríza.
V tom, že bude brzdiť rozvoj trhu?
Nie jednoznačne. Kríza prinútila šéfov pozerať sa na náklady lupou. Takže všetko, čo ušetrí peniaze, je sexi. A IT v konečnom dôsledku šetrí peniaze.
Hovoríte, že náš trh zaostáva za Západom. Čo nám tu teda chýba?
Určite je potenciál v mobilite práce. A tým nemyslím to, že manažéri si pri obede čítajú maily na svojom laptope. Ide skôr o to, aby aj ľudia na výrobných pozíciách mohli využívať výhody mobility.
Ako napríklad?
Slovensko čaká napríklad revolúcia v elektromeroch, keď sa bude musieť počas niekoľkých rokov fyzicky vymeniť niekoľko miliónov kusov. Najlepším spôsobom, ako to urobiť, je, že tímy ľudí budú cez tablety dostávať pokyny, kam majú ísť a čo vymeniť. Zároveň ich bude možné kontrolovať, ako dlho im to trvá alebo ich zladiť s dodávkou náhradných elektromerov.
Kde ešte Slovensko z vášho pohľadu zaostáva za Západom?
Z hľadiska IT sa musia rýchlejšie rozvíjať platobné systémy a určite máme veľké rezervy aj v obmene osobných identifikačných dokladov za také, ktoré vám umožnia robiť veci cez internet. Tým, samozrejme, myslím na eGovernment.
Ako sa pozeráte na cloud?
To je ďalší z obrovských trendov súčasnosti. My sme v cloude ako skupina veľmi aktívni a jedna z našich najdôležitejších investícií bola Canopi, čo je spoločný podnik viacerých firiem, ktorý má za úlohu vyvinúť infraštruktúru na poskytovanie cloudových riešení. My dnes v nadväznosti na tieto kroky rokujeme s poskytovateľmi softvérových riešení, aby sme vedeli ich softvér integrovať do našich riešení.
Chcete byť aj koncový dodávateľ, alebo len dodávateľ platformy?
To sa nedá takto rozdeliť. My nevyrábame softvér, ale budeme poskytovať cloud ako službu.
Čo podľa vás pôjde do cloudu ako prvé?
Určite firemné systémy. Najprv to asi budú skôr menej kľúčové dáta, ale postupne sa bude ten podiel iba zväčšovať. Veľký potenciál má aj štátna správa a asi posledné pôjdu kľúčové bankové systémy. Ale nikdy sa nedá vylúčiť nejaké prekvapenie.
Bude Slovensko v niečom špecifické oproti svetu?
Faktom je, že veľkí hráči sú tí, ktorí sú konkurencieschopní, a aby boli konkurencieschopní, tak sa neboja riskovať a inovovať. Pravdou je aj to, že Slovensko je dnes skôr montážna dielňa a tých potenciálne veľkých a agresívnych hráčov tu veľa nie je. No nemyslím si, že je dôvod na to, aby bol vývoj u nás veľmi odlišný od vývoja v zahraničí. Iba to k nám príde s miernym oneskorením.
Má Slovensko šancu stať sa IT dielňou tak, ako sa stalo montážnou dielňou?
Ak sa pýtate na to, či tu môžu vzniknúť obrovské dátové centrá, ako sa o tom v minulosti uvažovalo, tak tu nie je limitujúci faktor cena práce ako pre automobilky, ale cena energií. A tie sú u nás vysoké. Takže jediný spôsob, ako sme schopní pritiahnuť nejaké veľké dátové centrum, je z môjho pohľadu vládna garancia cenového zvýhodnenia elektriny pre tento sektor.
Kde v cloude vidíte svoju budúcnosť na Slovensku?
Určite sa cítime ako silný systémový integrátor, ktorý svojim partnerom ponúka cloud ako jednu z možností so všetkými výhodami, ktoré to so sebou prináša.
Aj pre štátnu správu?
Jediný veľký štátny informačný systém, ktorý je outsourcovaný a beží v cloude, je v našej budove. Je to systém služieb zamestnanosti pre úrady práce a musím povedať, že všetko funguje ako hodinky. Takže áno. Aj pre štátnu správu, a ako jediní už máme aj výborné referencie.
Prečo je práve tento systém prvý?
Vznikla potreba rýchlo tento systém hardvérovo zabezpečiť a my sme boli schopní ponúknuť vhodné riešenie.
Bude takýchto projektov pribúdať?
Určite. Dnes je veľa procesov, ktoré by sa dali vďaka IT robiť lepšie, rýchlejšie aj lacnejšie. eGovernment z rôznych dôvodov mešká už niekoľko rokov, takže v blízkej budúcnosti sa to bude musieť dohnať. Je veľmi dôležité, aby sa štát teraz rozhodol, čo vlastne od IT systémov chce. A musím povedať, že štátna správa veľakrát nie je kvalifikovaným zákazníkom. Ak sa to totiž teraz neurobí poriadne, tak pôjde o premárnenú šancu.
V čom je problém?
Poviem to na príklade z praxe. Ak banka kupuje informačný systém, tak dopredu vie, čo od neho očakáva, vytvorí tím, ktorý sa podrobne venuje jednotlivým ponukám, venujú sa tomu, ako bude postavený tím, ktorý bude projekt robiť. S takýmto niečím sa pri štátnej správe stretnete len málokedy.
Kedy dôjde k informatizácii štátu?
Ak sa rozprávame o peniazoch z európskych fondov, tak do konca budúceho roka je šanca podpisovať projekty a o ďalšie dva roky musia byť odovzdané, inak nám ich únia nepreplatí. To je aj odpoveď na vašu otázku. A tri roky je taký hraničný termín na veľké a komplikované systémy.
Kto je Peter Prónay
Peter Prónay vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, zameranie automatizácia a regulácia. Je spoluzakladateľom spoločnosti SWH, ktorá sa neskôr premenovala na Program and System Engineering (PSE) a stala sa významným softvérovým pracoviskom pre koncern Siemens.
Od roku 2000 bol konateľom a riaditeľom spoločnosti Siemens Business Services, neskôr premenovanej na Siemens IT Solutions and Services. Spoločnosť PSE sa v januári 2007 stala jej súčasťou.
Spoločnosť Siemens IT Solutions and Services v októbri 2008 integrovala materská spoločnosť SIEMENS a Peter Prónay sa stal riaditeľom divízie Siemens IT Solutions and Services. Po dvoch rokoch, v októbri 2010, divízia Siemens IT Solutions and Services opäť získala vlastnú právnu subjektivitu a následne ju v júli 2011 odkúpila francúzska informatická spoločnosť Atos. Peter Prónay pôsobí od 1. 7. 2011 ako riaditeľ slovenskej pobočky Atos IT Solutions and Services.
Čo je AtoS
Atos je medzinárodná spoločnosť, ktorá poskytuje služby súvisiace s informačnými technológiami. V roku 2011 dosiahla príjmy v predbežnej hodnote 8,5 miliardy eur a má 74 000 zamestnancov v 48 krajinách. Svoje služby ponúka klientom po celom svete a poskytuje špičkové technologické transakčné služby, poradenstvo a služby súvisiace s technológiami, ako aj systémovú integráciu a manažované služby. S využitím vysokej technologickej odbornosti a priemyselnej znalosti spolupracuje s klientmi z týchto trhových sektorov: výroba, maloobchod, služby; verejná správa, zdravotníctvo a doprava; finančné služby; telekomunikácie, médiá a technológie; energetika a verejné služby.
Spoločnosť Atos sa zameriava na obchodné technológie, ktoré sú motorom vývoja, a tak pomáha organizáciám vytvárať ich podnik budúcnosti. Spoločnosť je kótovaná na parížskom trhu Eurolist. Spoločnosť Atos pôsobí pod značkami Atos, Atos Consulting & Technology Services, Atos Worldline a Atos Worldgrid.