Tá už nebude povinná pre spoločnosti, ktoré zamestnávajú pracovníkov hlavne v administratíve, čo je podľa zákona kategória 1 a 2. Ušetriť na „pézeteske“ by malo až  95 percent zamestnávateľov. Či to tak naozaj bude, rozhodne prezident. Na druhej strane medzi odborníkmi sa objavujú aj sporné výklady novely, ako aj presvedčenie, že je protieurópska.

Ako to funguje
Už štyri roky musí firma svojim zamestnancov poskytovať pracovnú zdravotnú službu, ktorá spočíva v ohodnotení rizík pracoviska, zaradení ľudí do štyroch kategórií a zabezpečení vstupných a výstupných lekárskych prehliadok. Tieto služby ponúkalo slovenským podnikom 122 právnických osôb, ktoré majú na ich výkon špeciálne oprávnenia od Úradu verejného zdravotníctva. Bol to celkom lukratívny biznis, keďže zavedenie povinností stálo mnohých zamestnávateľov a podnikateľov nielen mnoho nervov, papierovačiek, ale aj peňazí.

„Ceny za tieto služby sa pohybujú v dosť širokom rozpätí. Zjednávať sa dá, ak máte nad 50 zamestnancov. V prvom rade zaplatíte za audit, teda posúdenie pracovného prostredia a zaradenie zamestnancov do kategórií, potom za preventívne prehliadky, ktoré musia byť každé tri roky. Ďalšie náklady sú spojené aj s takzvanými nemedicínskymi službami,“ hovorí  Mária Poláková z firmy Ekonom, ktorá sa venuje poradenskej činnosti. Spoločnosť so 142 zamestnancami stála ročne dokopy pracovná zdravotná služba okolo 9-tisíc eur.

Firmy výrazne ušetria
Novela, ktorú v posledných dňoch schválil parlament, obsahuje pozmeňujúce návrhy poslancov za SaS. Podstata spočíva vo vete, že zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené v prvej a druhej kategórii.

V týchto kategóriách, kde nie je riziko poškodenia zdravia z pracovného prostredia, robí približne dva milióny zamestnancov. Sú to predovšetkým pracovníci v oblasti administratívy, školstva, ale aj verejnej a štátnej správy. Takže novela by mala znížiť náklady aj v inštitúciách, ktoré sú napojené na štátny rozpočet. Podľa ministra práce
Jozefa Mihála napríklad Slovenskú poštu stáli spomínané zdravotné služby ročne až okolo dvoch miliónov eur.

Rizikových pracovníkov v „jednotkách a dvojkách“ by mohol od nového roka preventívne ošetrovať už len „obyčajný“ všeobecný lekár, ktorého však tiež musí zaplatiť zamestnávateľ. A tu nastávajú rozpory.

Doktor, ktorý sa nešpecializuje na pracovné lekárstvo, nedokáže odborne posúdiť čo sa môže a nemôže zamestnancovi pri práci stať. Takisto nevie poskytnúť firme konštruktívne návrhy, ako zlepšiť pracovné prostredie a podmienky,“ vysvetľuje Martin Majer, obchodný riaditeľ spoločnosti Santé Slovakia, ktorá zabezpečuje pracovnú zdravotnú službu. Otázne podľa neho je aj to, kto presne má preventívne a ochranné služby vykonávať. „Nie je jasné, kto má firmám preventívne a ochranné služby vykonávať. Návrh zákona totiž vypustil body zo zákona, ktoré určujú práve alternatívy oproti pézeteskám. Či už to bol samostatne bezpečnostní technik, pracovný lekár alebo verejný zdravotník.Tým sa  dostávame opäť na začiatok, a to že spomínané služby bude môcť vykonávať opäť len licencovaná firma so zameraním na pracovnú zdravotnú službu, pretože momentálne nie je nikde v zákone napísaná alternatíva voči PZS.“ vysvetľuje Majer

Za rizikových sa bude platiť
Služby špecializovaných zariadení ostávajú aj naďalej povinné pre zamestnancov v tretej a vo štvrtej kategórii, kde hrozia choroby z povolania či pracovné úrazy. V takýchto prípadoch je spoločnosť kvôli spomínanému ohrozeniu povinná zabezpečiť pracovníkovi aj výstupnú prehliadku – teda doklad o tom, že vykonávaná robota mu mohla spôsobiť zdravotné problémy. Zamestnanci v prvej a druhej kategórii majú podľa zákona tiež nárok na výstupnú lekársku prehliadku, ktorú uhradí firma. Je to však stále len nárok, o ktorom zamestnanci nevedia a firmy mlčia. Je to jasné. Každá návšteva doktora niečo stojí.