Byť v podnikaní v „červených číslach,“ nie je nič príjemné. Netreba však hádzať flintu do žita a znechutený zavesiť biznis na klinec. „Vyrobiť“ stratu je hlavne na začiatku podnikania takmer bežné. Dostať sa „do mínusu“ totiž ešte nemusí znamenať, že živnostník či firma, nemajú na výplaty zamestnancov, konateľ peniaze pre rodinu a že mu hrozí exekúcia a konkurz. Do účtovnej straty sa podľa konateľa spoločnosti Actoris system Vladimíra Sirotku dostane často firma, ktorá na začiatku podnikania získa väčší kapitál, napríklad pôžičku na nákup techniky. „V prvom roku však týmto majetkom nezíska veľký príjem. Ak si však uplatní všetky odpisy, dostane sa do straty, čo je normálne,“ povedal Sirotka.
Stratu však môže podnikateľ využiť vo svoj prospech. Legislatíva to umožňuje. Keď sa začne dariť, môže si ju dať do daňových nákladov. Tým si ju umorí a bude platiť nižšiu daň. Na začiatku svojho biznisu má tak živnostník či firma veľké odpisy, ale nulovú daňovú povinnosť. „Ak je podnikateľ v strate, to ešte neznamená, že nemá príjem a nemá z čoho žiť a udržať firmu,“ potvrdili HN ďalší ekonómovia.
Investovanie prináša stratu
Blíži sa záver roka a mnohí živnostníci už vedia, či ho skončia so stratou alebo budú v pluse. Skončiť ho s mínusom nie je žiadna hanba. Vysvetlím vám to na príklade malej stavebnej firmy – pokračuje Sirotka. Firma robí napríklad výkopové práca, ale potrebuje na ne nový, výkonnejší bager. Takýto stroj však nie je lacný. Môže stáť napríklad stotisíc eur, ktoré si musela požičať. Kým však na seba bager zarobí, je podnikateľ v strate. Ale len v účtovnej, nie reálnej. Lebo ak by bolo s ňou naozaj zle, tak stroj predá a stratu vyrovná – povedal Sirotka. „Podnikateľ môže vykazovať ku koncu roku daňovú stratu. Ale hodnota jeho majetku môže byť vyššia ako hodnota záväzkov,“ dodáva poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová. Preto kvôli objektívnemu obrazu o práci podnikateľa treba spolu s daňovým priznaním sledovať aj jeho výkazy o majetku a záväzkoch.
Do straty sa tak často dostávajú podnikatelia, ktorí kvôli biznisu museli investovať. Strata teda znamená, že ich výdavky boli vyššie ako príjmy – poznamenala Lukačovičová. Ani podľa nej táto situácia nemusí znamenať, že firma je na tom zle a nemá financie. Jednoduché účtovníctvo je totiž založené na cash-flow systéme, čiže na hotovostnom princípe, keď príjmy a výdavky vstupujú do základu dane od dňa ich úhrady.
„Neprepáliť“ odpisy
Keď sa podnikateľovi začne dariť, stratu si môže odpisovať z daňového základu, a tým si pomocou nej znížiť dane. „Na umorenie straty má sedem rokov,“ pripomína Sirotka. Môže ju „zlikvidovať“ naraz – v jednom roku, alebo postupne. Umorovanie je vhodné kombinovať aj s odpismi majetku, ktoré sa dajú podľa potreby prerušiť a tiež „natiahnuť“ na sedem rokov. Môže sa to urobiť vtedy, ak je základ dane vyšší ako z neho odpísaná strata, takže sa dá odpísať ešte aj časť majetku. Akú výšku straty sa rozhodne podnikateľ umoriť, závisí v prvom rade od toho, aký dosiahne čiastkový základ dane. „Tiež by nemal zabúdať, že má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá je 3 559,30 eura,“ poznamenala Lukačovičová. Takže s odpismi by mal narábať opatrne.
Dve časové pásma
Daňové straty, ktoré podnikatelia vykázali do konca roka 2009, sa dajú z daňového základu odpísať do piatich bezprostredne nasledujúcich rokov – pripomína daňový poradca spoločnosti AT Partners – člen skupiny Geneva Group International, Marián Augustín. Ale daňové straty, ktoré vznikli od začiatku roku 2010, sa už dajú v daňových výdavkoch uplatniť počas siedmich za sebou nasledujúcich rokoch. V praxi sa však stáva, že živnostník si chce z daňového základu odrátať súčet strát, alebo ich častí, ktoré vznikli v obidvoch týchto obdobiach, takže sa na ne vzťahuje čas odpisu päť, ale aj sedem rokov. Ako má prípadnej daňovej kontrole preukázať, že ich odpisoval správne? „Dôležité je, aby si daňovník viedol presnú evidenciu týchto strát od ich vzniku až po zánik možnosti ich uplatnenia. Na tento účel totiž priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby neobsahuje pomocnú tabuľku,“ odporúča hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Gabriela Dianová.
Na stratu zabúdajú
Likvidovanie straty formou odpisov je dobrovoľné. „Nie je to zákonná povinnosť daňovníka, ale možnosť, ktorou sa dá optimalizovať daňová povinnosť,“ dodáva Augustín. Podnikatelia však na túto možnosť podľa Lukačovičovej často zabúdajú. „Najčastejšie sa im to stáva vtedy, keď každý rok menia účtovníka a novému nedajú všetky doklady a informácie,“ doplnila ich konateľka spoločnosti JM Account Júlia Mucsková.
Ako má však živnostník postupovať, ak používal napríklad dva roky jednoduché účtovníctvo a počas nich sa dostal do straty, ale v ďalšom roku prešiel na paušál? Môže si stratu umoriť? Experti HN na účtovníctvo potvrdili, že umorovanie nezávisí od spôsobu uplatnenia daňových výdavkov. Ak sa živnostník rozhodne využívať paušálne výdavky a vykáže základ dane, môže si stratu odpisovať. „To znamená, že si ju odpočíta od vykázaného základu dane,“ potvrdili odborníci.
Kedy sa odpisy neoplatia
Zákony síce umožňujú znížiť si základ dane odpisovaním majetku a umorovaním straty, ale nie je to vždy výhodné. Neoplatí sa to napríklad vtedy, ak podnikatelia potrebujú vykázať vyšší základ dane, a teda aj čistý príjem. Aký na to môžu mať dôvod? Aby získali úver, grant, alebo iný podnikateľský stimul. Ak by totiž vykázali stratu, banky a iné inštitúcie by im takúto podporu pravdepodobne nedali. „Keď je firma alebo živnostník viac rokov v strate, tak je šanca na získanie úveru minimálna, alebo nulová,“ potvrdil konateľ účtovníckej firmy Lassard Martin Pastír. Banky sledujú vývoj firiem za dlhšie, dvoj- až trojročné obdobie. „V prípade trvalej straty je nemožné získať úver, aj keby firma vytvárala stratu umelo“ dodal Pastír.